Banská Bystrica, Námestie SNP a priľahlé ulice

Vypracovala: Jana Šebestová, Ing.

Najväčšie banskobystrické námestie sa volá Námestie SNP. Vytvorilo sa rozšírením ulice, ktorá nadväzovala na cestu vedúcu zo Zvolena do Brezna. Toto námestie bolo svedkom zvlášť dramatických chvíľ počas SNP, preto aj nesie názov pripomínajúci udalosti jesene 1944. Po druhej svetovej vojne sa viaceré budovy pamiatkovo upravili a reštaurovali.

Námestie SNP z hodinovej veži
Námestie SNP

Na námestí bolo pôvodne 32 meštianskych zo stredoveku, zväčša drevených domov, ktoré boli požiarom roku 1500  zničené. V 16. a 17. storočia bohatí mešťania postavili nové domy. Domy boli jedno a dvojposchodové. Viaceré z nich mali na prízemí veľké siene na obchodovanie –Mazhaus– vstupný veľký priestor, v gotických a renesančných meštiackych domoch, nevykúrený, využíval sa hlavne k výčapu piva alebo k iným obchodným aktivitám, remeslám. Toto námestie je  perla stredoveku– čo dom, to pamiatka na slávne časy mesta. 

V minulosti sa volalo aj Ring –v nemčine to znamená námestie a poslovenčené malo podobu „rínok“. Neskôr malo pomenovanie Námestie Belu IV., Hlavné námestie alebo Masarykovo námestie. Keďže námestie sa rozprestiera na miernom briežku, z jednej strany doň ústi Horná ulica a z druhej strany Dolná ulica. Námestie malo a má viacero funkcií. Veľmi dôležitou bola v minulosti funkcia trhová. Voľakedy mesto štyrikrát do roka organizovalo jarmok. Tradičným bystrickým trhovým dňom býval pondelok. Pred vstupom do mesta museli trhovníci pri mestských bránach zaplatiť mýto. A za to, že mohli predávať, platili trhový poplatok,  tieto peniaze sa rozumne využili – opravovali z nich cesty.

Turci hrozili, vypisovali mestu výhražné listy a jeden tatársky oddiel, bojujúci po boku Turkov, sa dostal až k Banskej Bystrici. Okolité obce Vlkanová, Dolná Mičiná, Poniky a Šalková boli vyplienené. Spustošenú krajinu bolo treba nanovo zveľadiť, budovať. V tom čase si panovník, uhorský kráľ Belo IV., uvedomil, že bez peňazí sa krajina nedá obnoviť a že na ohybe Hrona sa dobývalo striebro na Starých Horách. Pozval skúsených ľudí z Nemecka, aby obnovili dobývanie rúd hlbinnou ťažbou a tiež spracovanie rúd, z čoho bol výnosný zisk. Nemeckí kolonisti boli ťažiari, mali kapitál, vedomosti o spôsoboch ťažby a skúsenosti s banským a hutným podnikaním. V r. 1255 im kráľ udelil mestské privilégium.

To sú spísané výsady a práva, ale aj povinnosti voči kráľovi, teda akýsi „rodný list“ mesta,

v ktorom boli zapísané aj hranice mesta – v tom čase sa to volalo chotár. Na základe týchto privilégií sa osada Bystrica postupne menila na vznikajúce mesto nova villa Bystrice (nové mesto Bystrica). V priebehu historického vývoja sa mesto volalo po latinsky Novisolium, Neosolium (znamená nový Zvolen) – lebo latinčina bola v stredoveku univerzálnym jazykom, neskôr Neusohl, Beszterczebánya a nakoniec Banská Bystrica.

Nemeckí ťažiari nebývali „na baniach“, ako napríklad v Banskej Štiavnici alebo v Kremnici,

kde boli bane priamo v meste, dokonca aj pod obytnými domami. Tu sa bane nachádzali  v širších hraniciach mesta, od samotnej Banskej Bystrice boli vzdialené niekoľko kilometrov. Tu usídľovali baníkov, drevorubačov a hutníkov, aby nemali ďaleko na pracovisko. Z týchto baníckych a hutníckych osád sa vyvinuli dediny Staré Hory, Špania Dolina, Ulmanka, Tajov, Dolný Harmanec. Takto sa osídlila celá Starohorská dolina až po Donovaly (jednotlivé osady dostali názvy podľa mien osadníkov, napríklad: Bula = Buly, Mistrík = Mistríky, Mišút = Mišúty a podobne). Ťažiari, ktorí vlastnili bane a organizovali ťažbu rúd, bývali v meste, priamo na námestí. 

Voľakedy bol po celom Uhorsku preslávený Radvanský jarmok, ktorý sa od roku 1657 konal vždy v septembri v Radvani. Jeho symbolom je drevená vareška. V súčasnosti býva jarmok v centre mesta a je spojený s trhom ľudových remesiel. Radvanský jarmok bol 15. 12. 2011 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska

Uprostred námestia bola v  stredoveku zvláštna klietka, ktorá bolo  aj miestom verejnej hanby. Dávno bola odstránená. Ľudí za menšie priestupky trestali finančnými pokutami, pranier a klietka hanby sa používali ako formy menších alebo ľahších trestov. Pranier bol vysoký drevený alebo kamenný stĺp, o ktorý pripútali človeka postojačky, aby sa na neho s opovrhnutím pozerali všetci, čo boli na námestí. Na pranier pripútavali väčšinou mužov, ženy zatvárali do klietky hanby, ktorá bola vtedy na banskobystrickom námestí umiestnená oproti biskupskému úradu. 

Priestor námestia sa využíval aj na cirkevné účely. Významnou slávnosťou pre rímskokatolícku cirkev bol napríklad aj sviatok Božieho tela. Na námestí sa v tento deň konala procesia. Veľký sprievod vychádzal z katedrálneho Kostola sv. Františka Xaverského, prešiel celým námestím a vracal sa naspäť. Sprievod tvorili najmä malé dievčatá v bielych šatách s košíčkami ružových lupeňov. Ďalších štyridsať rokov po r.1945 na námestí organizovala vládnuca komunistická strana zhromaždenia a manifestácie. Organizovane a povinne sa tu oslavovali sviatky: 1. máj ako Sviatok práce, 29. augusta výročia Slovenského národného povstania, 7. novembra výročia Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie aj s lampiónovým sprievodom. K mimoriadnemu zviditeľneniu Námestia SNP došlo počas návštevy pápeža Jána Pavla II. 12. septembra 2003. V domoch na námestí bývalo v minulosti veľmi veľa ľudí, určite viacej ako dnes. Keďže jeden dom obývalo päť, šesť, ba aj desať rodín, v každom z nich žilo 20 až 50 ľudí. Domy totiž presahovali hlboko do dvorov a pozemky domov na juhovýchodnej strane sa tiahli až k rieke Hron.

Bohatí občania si stavali veľkolepé domy v gotickom a renesančnom štýle. Niektoré z nich, ako napríklad Thurzov dom alebo Benického dom majú vysokú umeleckú a architektonickú hodnotu. 

Konigsbergerov dom alebo Oberhaus (Horný dom) na Námestí SNP 27 v tesnej blízkosti Katedrálneho chrámu
Konigsbergerov dom – Oberhaus

Konigsbergerov dom, zvaný tiež Oberhaus (Horný dom) stojí tesne pri Kaderále Sv. Františka Xaverského (dodnes sa zachovala približne tretina pôvodného domu). Jezuiti, ktorí prišli do mesta r. 1648, postavili na mieste bývalého Oberhausu najskôr kaplnku sv. Jána. Neskôr v r. 1695–1715 postavili na jej mieste kostol sv. Františka Xaverského. Michal Konigsberger sa zaslúžil o vybudovanie kaplnky Jána Krstiteľa v jednej časti svojho domu, ktorú využívali jezuiti po príchode do mesta v rokoch 1647 – 1671.  Počas povstania Františka II. Rákocziho (1701 – 1709), boli jezuiti z mesta vyhnaní a práce na kostole boli prerušené. Stavba trvala 20 rokov. V období najväčšieho rozmachu Thurzovsko-fuggerovskej spoločnosti bol zas majetkom Fuggerovcov. Pri baníckom povstaní v roku 1526 vzbúrenci dom podpálili, kaplnka Sv. Jána Krstiteľa úplne zhorela a na jej mieste sa neskôr vystaval Katedrálny chrám. V súčasnosti je dom sídlom Farnosti Banská Bystrica – Katedrála Sv. Františka Xaverského.

Vieme, že v tomto období šlo o bohatý dom, nakoľko sa zachoval podrobný zoznam inventáru. Stavebné práce boli prerušené v rokoch 1701-1709, počas povstania Františka II.Rákocziho, kedy boli jezuiti z mesta vyhnaní, preto aj stavba trvala 20 rokov. Na priečelí roku 1844 boli postavené dve veže, medzi nimi je hlavný portikový vstup so štyrmi toskánskymi stĺpmi. Terajší vzhľad kostola je výsledkom romantizujúcej prestavby z osemdesiatych rokov 19. stor. Po zriadení Banskobystrickej diecézy koncom 18. storočia bol kostol sv. Františka Xaverského povýšený na katedrálu, v súčasnosti je zároveň aj farským kostolom. Katedrála je kópiou kostola Il Gesù v Ríme 

Muhlsteinov dom - budova novej Radnice na Námestí SNP 1
Mühlsteinov dom – Radnica

Budova Radnice vznikla v 15. storočí spojením dvoch

samostatných gotických domov a skoro štvrť tisícročia slúžila ako sídlo mestskej správy. Budova mestského domu bola pôvodne gotická, neskôr roku 1764 renesančne upravená. Fasáda koncom 18. storočí riešená na spôsob barokových stavieb. Zachovali sa v nej viaceré cenné prvky: prekrásny neobarokový luster, pôvodné dvere , vzácne fresky či klenby. 

Pôvodne obytný dom patril bohatému mešťanovi, neskôr zvolenskému županovi Vítovi Mühlsteinovi. Keď Mühlsteinov rod v roku 1539 vymrel, kráľ Ferdinand I. dal dom mestu, ktoré si tu zriadilo druhú radnicu. Tento dom slúžil vyše dvestopäťdesiat rokov ako radnica. Od roku 1550 mestská rada prevádzkovala v radnici aj pivovar. Mestská piváreň a vináreň fungovala až do veľkého požiaru, ktorý zničil budovu radnice v roku 1761 a preto musela byť v roku 1764 vybudovaná nová fasáda  od majstra G. Friedricha. Táto fasáda sa zachovala dodnes. V zadnom trakte budovy radnice bola v polovici 17. storočia zriadená pekáreň, ku ktorej pribudol v roku 1713 soľný sklad. Po roku 1730 sa do budovy presťahovalo aj mestské väzenie. V prízemnej časti sa roku 1669 spomína lekáreň Hocher – Schleich. Vo dvore radnice bola postavená v rokoch 1840 – 1841 budova Mestského divadla. Bola to drevená stavba s kapacitou 300 sedadiel. Posledné predstavenie sa konalo 8.11.1908, kedy bolo zničené požiarom. Posledná veľká prestavba domu bola v roku 1945.

Na fasáde budovy sa nachádzajú štyri bronzové sochy, ktoré realisticky zobrazujú alegórie cností: Múdrosť, Miernosť, Spravodlivosť a Statočnosť. Všetky postavy sú ženské a majú svoje atribúty, tj. Múdrosť – kniha, Miernosť – kvety, Spravodlivosť – váhy, Statočnosť – meč. V súčasnosti tu sídli Informačné centrum mesta Banská Bystrica a budova slúži na reprezentačné účely primátora mesta.  

Dlažba – na niektorých miestach je v nej vytvorená a mozaika stvárňujúca banskobystrický erb a zdôrazňuje významnosť budovy. 

Z radnice spravoval mesto aj Július Cesnak, ktorého si Banskobystričania volili za mešťanostu plných tridsať rokov a za jeho pôsobenia mesto zaznamenalo pozoruhodný rozkvet. Bol veľmi dôsledný, traduje sa, že keď stavali mestské chodníky, osobne ich prišiel skontrolovať, aby mali správny sklon na odtekajúcu vodu z ciest a chodníkov. 

Thurzov dom, Námestie SNP 4
Thurzov dom- Mittelhaus

Thurzov dom na Nám. SNP 4 patrí medzi najznámejšie domy na námestí. Thurzov dom „Mittelhaus“. Je to 3-podlažný meštianský palác zo začiatku 16. storočia. Patril Thurzovsko-Fuggerovskej ťažiarskej spoločnosti v rokoch 1492 – 1540. Skladá sa z dvoch gotických domov dokončených s prvkami renesančného štýlu. Ich zlúčením po roku 1492 vznikol jeden objekt so zjednocujúcou sgrafitovou výzdobou s  diamantovaním, ( tj. pôsobí dojmom, že je z pravidelného prírodného kamenného muriva) priečelie má zdobené sgrafitovou fasádou, zakončené atikou. Gotické portály, drevený trámový strop, nástenné maľby ako aj dva erby rodu Anjou a Korvín patria k jedným z najväčších skvostov. V interiéri sú vzácne nástenné maľby s biblickými a rastlinnými námetmi, vzácna fresková výzdoba- v tzv. Zelenej sieni. V súčasnosti je sídlom Stredoslovenského múzea.  Spoločenskovedná expozícia v Thurzovom dome vznikla v roku 1958. 

Ján Thurzo bol bohatý šľachtic, veľmi schopný a podnikavý človek. Rozhodol sa odvodniť zatopené bane v stredoslovenských banských mestách. Sústredil sa najmä na Banskú Bystricu, bane čiastočne kúpil a na celom okolí ďalšie bane prenajal. Ján Thurzo bol v oblasti banskej techniky a pracovných postupov v hutníctve vzdelaný. Vedomosti získal v Nemecku, Sliezsku a v Poľsku. V roku 1495 vytvoril s Fuggerovcami – predstaviteľmi najsilnejšieho hornonemeckého kapitálu – Banskobystrickú mediarsku obchodnú spoločnosť. Spoločnosť poznáme aj ako thurzovsko-fuggerovskú. Bola to jedna z prvých podnikateľských spoločností v Európe, ktorá vo svojej dobe predstavovala prekvapujúco moderný a úspešný priemyselný podnik. Ovládala ťažbu a výrobu čiernej medi, ktorá obsahovala vysoký podiel striebra. .Za polstoročie existencie táto spoločnosť vyťažila v banskobystrickom medenom revíri 60 000 ton medi a 115 ton striebra. Postupne sa však bane vyčerpávali. Ťažba postupovala do väčších a väčších hĺbok; technicky bola náročná, finančne nákladná, a preto prestala byť výnosnou. V Európe sa objavili a sprístupnili výdatnejšie ložiská a kontinent zaplavilo zlato, striebro a meď z novoobjavenej Ameriky. Okrem technických a finančných ťažkostí mala spoločnosť spory s mestskou samosprávou o kompetencie nad baníkmi a trhom. Pribúdali aj sociálne konflikty s baníkmi o mzdy a materiálne zabezpečenie. Majetok fuggerovskej spoločnosti prevzal štát (Banská komora), ale sláva baníctva zapadla a už sa neobnovila. Novovek mal iné priority – ťažbu a spracúvanie železných rúd. Už v roku 1526 v Banskej Bystrici existovalo okolo 100 remeselníckych dielní. V 16. – 17. storočí sa stalo remeslo hlavným zamestnaním obyvateľstva. V 2. polovici 18. storočia bola Banská Bystrica po Bratislave a Komárne tretím najväčším remeselníckym centrom na Slovensku. Najmä v Dolnej ulici bývali príslušníci rôznych cechov. Najrozšírenejšími remeselníkmi boli spočiatku mäsiari. Mnoho bolo obuvníkov, krajčírov, kováčov, tesárov, zámočníkov, debnárov, ale aj zlatníkov, pekárov, remenárov a kožušníkov. Z remeselníkov, ktorým sa dobre darilo, sa mohli stať plnoprávni mešťania. K váženým mešťanom patrili aj zlatníci – strieborníci, ktorí drahé kovy umelecky spracovali, napríklad na obdivuhodné šperky.

 

Fontána na Námestí SNP
Fontána na Námestí SNP

História kamennej fontány na Námestí SNP sa zrejme začala písať už v prvej polovici 16. storočia v súvislosti s výstavbou dreveného vodovodu. Na tomto mieste stála  záchytná nádrž pitnej vody. Nádrž slúžila ako napájadlo pre dobytok a kone, keď sa na rínku (námestí) konali trhy. V  roku ju 1633 vybudoval  miestny kamenársky majster Tomáš Wolf v strede námestia, dostal ako odmenu od mesta 500 zlatých, uprostred stála mosadzná podoba leva. Mala osemuholníkový tvar a spolu s hodinovou vežou, mestským hradom, či morovým stĺpom sa stala dominantou námestia. 

Kamennú fontánu nahradil v roku 1895 upravený vodomet, z ktorého voda striekala do výšky 50 metrov. Ďalšia úprava fontány siaha do roku 1912, potom až do roku 1936 ju postupne dopĺňali skalami. V roku 2009 prešla fontána kompletnou rekonštrukciou, kedy boli vymenené všetky rozvody, upravený bazén aj obruba bazéna, zabudované reproduktory na zvukové efekty, 3-farebné svietidlá na svetelné efekty a aj 16 nových trysiek v bazéne. Po zotmení upútava vďaka nainštalovanému elektrickému osvetleniu, ktoré mení farby. Po zotmení upútava fontána hrou farieb a prúdov striekajúcej vody, ktoré ladia s hudbou, a to o 9:00, 13:00, 17:00, 20:30 a 21:00 hod., hudba: Anton Július Hiray, Johann Strauss. V predvianočnom čase tu býval umiestnený betlehem.

http://www.icbb.sk/portals_pictures/i_001398/i_1398163.jpg
Pamätník na počesť vojakov Červenej a Rumunskej armády

Čierny obelisk zo švédskej žuly postavili na počesť vojakov Červenej a Rumunskej armády, ktorí oslobodili mesto 25. marca 1945. Pamätník  odhalili 26. júna 1945. Pomník stojí na mieste, kde bolo pôvodne pochovaných 59 sovietskych a rumunských vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Banskej Bystrice. Neskôr ich telá exhumovali a previezli do ústredného cintorína vo Zvolene. Pamätník postavili miestni kamenári z iniciatívy sovietskeho veľvyslanectva i mesta. Na výstavbu pamätníka sa použila miestna žula a sovietsky leštený mramor. Údajne to bol trofejný mramor z Nemecka, ktorý mal byť použitý na pamätníky v Moskve a Leningrade. Ďalšou zaujímavosťou tohto pamätníka je,  že mesto ho má len v správe a údržbe, ale zostal majetkom Červenej armády, respektíve Sovietskeho zväzu, teda v súčasnosti Ruskej federácie. Pri rekonštrukcii Námestia SNP začiatkom 90. rokov minulého storočia sa uvažovalo aj o premiestnení obelisku na iné miesto. V 90. rokoch na obelisk pribudol aj nápis, vyjadrujúci vďačnosť za oslobodenie rumunským vojakom, ktorých prvý, pôvodný nápis nespomína.

Kammerhof, sídlo riaditeľstva Lesov SR, Námestie SNP 8
Kammerhof- Unterhaus

Kammerhof –v ktorom bolo sídlo Banskej komory, dôležitej inštitúcie, ktorá riadila banské a hutné podnikanie, zrejme tu  býval kráľ Matej Korvín pri pobytoch v Banskej Bystrice v 15. storočí a synovia Márie Terézie –Leopold a Jozef pri návšteve mesta v roku 1764.

V meštianskom dome  sa okolo rokov 1450 až 1870 nachádzal jeden z troch pivovarov v Banskej Bystrici. Tento dom sa kedysi volal Kamerhoff  (aj Unterhaus, Dolný dom mediarskeho podniku alebo Komorský dvor). V súčasnosti sa tu už od r. 1871 nachádza riaditeľstvo Štátnych lesov. V minulosti to bol najväčší dom v celej Banskej Bystrici. Viac krát patril inému majiteľovi. V 14. storočí patril rodine Karlovcov (podľa nich sa dnes volá jedna štvrť Banskej Bystrice Karlovo), potom prešiel do vlastníctva Jungovcov a od nich ho kúpil Ján Ernst starší. Tomu ho v roku 1473 odňal Matej Korvín a dal ho svojej milenke Barbore Edelpöckovej, matke svojho syna Jána Korvína. Po jeho smrti sa o práva na dom opäť hlásili aj Ernstovci. Vtedy ho odkúpili Thurzovci, ktorí podpísali dohodu aj s Ernstovcami aj s Jánom Korvínom. Tí tu potom spoločne s Fuggerovcami založili banícku spoločnosť. V rokoch 1525 – 1526 spísali súpis miestností, v ktorom sa okrem iného spomína aj starý a nový pivovar. Ten slúžil najmä pre zamestnancov Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti, ktorí sa po ťažkom dni chceli osviežiť. Pivo sa nikam nevyvážalo, pilo sa iba v tomto dome. Neskôr si na tamojšom pive mohli pochutiť aj iní občania mesta, zamestnanci ho ale mali za výhodnejšiu cenu. Pivovar údajne varil až do roku 1871, kedy dom prešiel do vlastníctva lesov. Mohutnú stavbu tohto domu od základov vystavali a v roku 1916 dokončili pre potreby Lesného riaditeľstva. 

Banskému a lesnému lekárovi, spisovateľovi Gustávovi Kazimírovi Zechenterovi-Laskomerskému (1824 – 1908) umiestnili vďační spoluobčania pamätnú tabuľu v podjazde tohto domu. Tento jedinečný priestor otvára pohľad do Národnej ulice. V dome č. 9, ktorý Banskobystričania dodnes volajú „do Klimov“, sa narodil a časť života prežil hudobný skladateľ Ján Móry (1892 – 1978). Bol obchodníkom, ako prvý komponoval slovenské operety. 

Pribicerov dom, Námestie SNP 11
Pribicerov dom

Pôvodne neskorogotický dom z konca 15. storočia uzatvára južnú časť Námestia SNP a je známy tým, že tu bývali dve významné osobnosti mesta: Jakub Pribicer, autor prvého astronomického diela . Po štúdiách na wittenberskej univerzite sa vrátil do Banskej Bystrice ako učiteľ. Keď sa v roku 1577 objavil na oblohe nezvyčajný úkaz – kométa, banskoštiavnická mestská rada požiadala tohto vychýreného vzdelanca, aby zvedavej a znepokojenej verejnosti vysvetlil, čo sa to udialo. Zvláštne úkazy na oblohe boli totiž vždy predzvesťou nejakej pohromy, preto sa ľudia, prirodzene, obávali. Takto vzniklo Pribicerovo dielo Traktát o kométe. Pavol Halvepapius, učenec, kňaz a významný pedagóg, rektor miestnej latinskej školy v rokoch 1579 až 1585, autor banskobystrického školského poriadku. V tomto dome žila aj najprekladanejšia slovenská spisovateľka Klára Jarunková (1922 – 2005), ktorej knižky preložili do vyše tridsiatich jazykov sveta.

Meštiansky dom na Námestí SNP 14, sídlo Kultúrneho a informačného strediska
Meštiansky dom č. 14

Meštiansky dom č. 14- pôvodne dvojpodlažný neskorogotický dom z konca 15. storočia. V prvej tretine 16. storočia patril bohatému zámožnému kupcovi Valentovi Schneiderovi, ktorý bol členom mestskej rady v Banskej Bystrici a v rokoch 1522, 1530, 1531 aj jej richtárom. V roku 1526 počas baníckeho povstania bol dom vypálený. Pri renovácii bola obnovená sgrafitová a maľovaná výzdoba fasády červeným kvádrovaním a rastlinnými dekoratívnymi motívmi. Dnešnú neskorobarokovú fasádu získal po veľkom požiari v roku 1761. Počas Slovenského národného povstania v roku 1944 tu mal sídlo hlavný štáb partizánov.

Krebsový dom, bývalý Hotel U Raka, Námestie SNP 15
Krebsový dom

Krebsový dom č.15- pri obelisku-v prvej tretine 16. storočia patril dom obchodníkovi s vínom Mikulášovi Fleischerovi. Pôvodne gotický dom bol koncom 16. storočia renesančne prestavaný, na čo poukazuje zachovaná kombinovaná klenba, ktorá patrí do okruhu tvorby Ch. Krainera. Pomenovanie „U raka“ alebo Krebsov dom (z nemčiny Krebs = rak) niesol voľakedy dávno hostinec s možnosťou ubytovania. Údajne toto dôstojné sídlo hostilo aj Gabriela Betlena a o takmer 200 rokov neskôr aj Ľudovíta Štúra.  Prečo dom volali „Krebsovým domom“? Juraj Krebs bol veliteľom hradu Dobrá Niva. Po Bočkajovom povstaní sa jeho dom na Námestí premenil na ruiny, ktoré sa mu v roku 1616 podarilo predať za 700 zlatých kupcovi a viacnásobnému richtárovi mesta Krištofovi Lehnerovi. Lehner z trosiek vybudoval dôstojné sídlo.  Do začiatku 20. storočia vo dvore domu ukazovali tzv. Bethlenovu skalu, kameň, z ktorého Sedmohradský vojvoda Bethlen vysadal na koňa, pretože bol nižšej postavy. Po Lehnerovej smrti v roku 1633 ostalo na priečelí domu znamenie v podobe raka zo železného plechu. 

Beniczkého dom na Námestí SNP 16
Benického dom

13 Benického dom-  Nám. SNP 16- zaujme otvorenou arkádovou loggiou so šiestimi oblúkmi na kamenných stĺpoch ovinutých viničom, ktorú dal postaviť Tomáš Benický.  Riešenie renesančnej výzdoby spolu s otvorenou loggiou do námestia nemá obdobu na Slovensku. Začiatkom 15. storočia stáli samostatne na dvoch parcelách gotické meštianske domy obrátené štítmi do námestia. Od roku 1660 je majiteľom domu Tomáš Benický z Mičinej. V tomto roku došlo k veľkým úpravám. Renesančnou prestavbou priestory medzi domami boli zastavané a vznikol tak jeden dom. Dom je sieťového typu, na prízemí sieťová. Na prvom poschodí možno vidieť bohato zdobené klenby so znakmi sŕdc, palmiet a iných nádherných ornamentov. Ďalší majiteľ domu – Ladislav Szentiványi ho kúpil v roku 1792 a  doplnil fasádu domu o svoj erb,  pri ktorom stoja baníci v dobovom odeve. Nielen vonkajší vzhľad domu, ale aj jeho vnútorné reprezentačné priestory boli dôstojným miestom na privítanie hostí prvého panského bálu v Banskej Bystrici, ktorý bol práve v Benického dome v roku 1799.

Dom na Námestí SNP 20 - Cisársky dom
Cisársky dom

Dom na Námestí SNP č. 20 je známy aj ako Cisársky dom (Karaffovský dom, mázhausového typu zo začiatku 16. storočia vznikol spojením dvoch starších domov) Pomenovanie získal po svojom majiteľovi, ktorým bol istý čas cisársky generál Anton Caraffa. Tento generál vošiel do uhorskej histórie ako krutý vojenský veliteľ s neobmedzenou právomocou viesť súdny proces s podporovateľmi Tökölyho povstania, ktorý sa konal v Prešove spolu s následnými 23 hrdelnými rozsudkami – popravami. Tieto udalosti vošli do dejín ako „prešovské jatky“. Neskorogotický dvojpodlažný dom z prelomu 15. a 16. storočia bol neskôr renesančne a v roku 1832 klasicisticky rekonštruovaný. Zaujímavé sú jeho pivničné priestory, ktoré dnes slúžia štýlovej reštaurácii, ktorej  steny a klenby sú vyzdobené nevšednými gastronomickými výjavmi. Ich autorom je výtvarník Igor Latta.

Biskupský palác, Nám. SNP 19
Biskupský palác- na Nám. SNP č. 19

Je oproti Thurzovho domu. Biskupský palác- reprezentačná barokovo-klasicistická biskupská rezidencia s centrálnym nádvorím, ktorá bola  po veľkom požiari v r.1761 zrenovovaná prvým banskobystrickým biskupom Františkom Berchtoldom v roku 1787. Slúžil ako sídlo biskupa a neskôr prvého predsedu Matice Slovenskej Štefana Moysesa. V súčasnosti opäť slúži ako sídlo biskupa. Panovníčka Mária Terézia dala podnet na to, aby sa v Banskej Bystrici vytvoril úrad, ktorý by zabezpečoval chod cirkvi. Takto vznikla banskobystrická diecéza. V povedomí Banskobystričanov zostáva jedinečným už spomínaný biskup Štefan Moyses, šiesty biskup banskobystrickej diecézy, v 50. a 60. rokoch 19. storočia pre Slovákov najvýznamnejší biskup v Uhorsku. S veľkým obdivom a úctou ho vnímali pre jeho počiny tak katolícki, ako aj evanjelickí veriaci. 

Ebnerov dom, Námestie SNP 22
Ebnerov dom

Ebnerov dom- oproti Radnici. Neskorogotický dom na Nám. SNP č. 22 z prelomu 15. a 16. storočia vznikol spojením dvoch gotických domov, ktorý bol na začiatku 17. storočia renesančne upravený je známy aj ako Ebnerov dom. Má dvojitý portál, nad ktorým vyčnieva renesančný arkier z roku 1636, ktorý je dielom sochára Jána Weinhardta zo Spišských Vlách. Arkier spočíva na troch konzolách s atlantmi, ktoré zo strán podopierajú kanelované stĺpy s podstavcom. Portálové stĺpy sú zdobené toskánskymi hlavicami. Keďže vchod do domu je umiestnený medzi stĺpmi, Banskobystričania volajú tento dom – Medzi dvoma stĺpmi. Stĺpy tvoria sirény: položeny – poloryby. Na čelnej strane sú motívy z rímskych dejín a po bokoch z biblických dejín. V jeho parapete sú figurálne motívy so starozákonnými a antickými námetmi, ktoré sa na Slovensku objavili po prvý raz. Hovorí sa, že v dome Medzi stĺpmi vyplácali baníkov; jedným vchodom vchádzali po výplatu a druhý slúžil ako východ s výplatou. Ale to je iba legenda, lebo baníci dostávali týždennú výplatu na svojom pracovisku. Ebnerovský dom – neskôr viackrát prestavali, ale vzácna renesančná pamiatka sa zachovala.

Budova na Námestí SNP 23, sídlo Banskobystrického samosprávneho kraja
Dom č. 23 – sídlo BBSK

Dom č. 23 – sídlo BBSK-  vznikol spojením dvoch starších domov, po ktorých zostali neskorogotické fragmenty ako napríklad erb z roku 1492. Zaujímavosťou je, že na tomto mieste stála v 14. storočí známa banskobystrická krčma „Vlčí hlad“. V prvej tretine 16. storočia patril krajný dom bohatému kupcovi Hansovi Hoppovi a sklad tu mal aj krakovský kupec Michal Maydl. V polovici 17. storočia bol objekt neskororenesančne prebudovaný a v druhej polovici 19. storočia romanticky prestavaný a prefasádovaný. Dnes v budove sídli Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja. 

Dom na Námestí SNP 3 s unikátnou diamantovou klenbou zo 16. storočia
Dom č. 3 s „diamantovou“ klenbou

Dom č. 3 s „diamantovou“ klenbou je pôvodne dvojpodlažný dom neskorogotický zo začiatku 15. storočia. Na začiatku 16. storočia objekt rozšírili do bočnej uličky, vzniká prejazd s valenou klenbou, prístupný polkruhovým oltárom. V zadnej časti prvého poschodia nad prejazdom je neskorogotická diamantová klenba, ojedinelá svojho druhu v meste, s grafitmi figurálnych nástenných malieb. V 19. storočí pri prestavbe bola klasicisticky upravená fasáda. Dom  patril Petermanovi, od ktorého sa dostal do vlastníctva Thurzovcov, v 16. storočí ho dali Thurzovci renesančne upraviť. V prvej polovici 19. storočia bolo do atikového priestoru vstavané tretie poschodie a klasicisticky upravená hlavná fasáda. Na prízemí je valene klenutý prejazd, v ktorom je kamenný neskorogotický portál s pretínavými prútmi a kamenné okno so skosenou hranou. 

Národná ulica 

Je novšieho pôvodu, vybudovaná v období tesne pred 1. svetovou vojnou. Bývalé mestské korzo spájalo námestie s divadlom, kinami, kúpeľmi, malou železničnou stanicou i hotelom Národný dom. Ulica smerovala do najbližšieho rekreačného zázemia mesta, do lesoparku na vrchu Urpín.  

Národný dom otvorili v roku 1929. budova, ktorú architekt Emil Belluš navrhol vo funkcionalistickom slohu. To je sloh v architektúre, ktorý charakterizuje praktickosť a účelovosť budovy, na ktorú je určená. Národný dom má hotelovú časť, reštauráciu, kaviareň. Reštauračná časť bývala pre „nóbl“ spoločnosť, teda pre úzky okruh významných ľudí. Organizovali sa tu bály a plesy. Povesť literárnej kaviarne získal Národný dom v čase pôsobenia literárneho kritika a esejistu Alexandra Matušku a básnika Andreja Plávku v Banskej Bystrici, ktorí sem pravidelne chodievali na kávičku a vínko a pridávala sa k nim intelektuálna spoločnosť. Kto nebol do tejto spoločnosti pozvaný, neodvážil sa prisadnúť si. Veľká dvorana Národného domu slúžila od roku 1959 opernej scéne Divadla Jozefa Gregora- Tajovského, dnes je tam Štátna opera. Je to v súčasnosti najmladšia  a najmenšia operná scéna na Slovensku. Pôvodne to bol spevoherný súbor, postupne sa vďaka objavnej dramaturgii a vynikajúcim výkonom súbor vypracoval na operný.

Narodna
Bývalá pobočka Československej banky

 Dom č. 10 je najkrajším objektom. Objekt bývalej pobočky Československej banky postavili začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia a dodnes plní funkciu peňažného ústavu. Je sídlom pobočky Národnej banky Slovenska. Bol postavený v novorenesančnom slohu. Sgrafitovú fasádu dopĺňajú kamenné plastiky.

Pohľad na budovu Rektorátu UMB
Rektorát UMB

Tento dom bol prvým objektom postaveným v roku 1925 v Národnej ulici. Názov objektu YMCA vznikol podľa začiatočných písmen organizácie „Yong Men´s Christian Association“, ktorá v ňom kedysi sídlila. Pôvodne tu boli ubytovne a jedáleň, v súčasnosti v objekte sídli rektorát Univerzity Mateja Bela.

http://www.icbb.sk/portals_pictures/i_001043/i_1043633.jpg
Pamätník Jozef Dekrét Matejovie

Na druhej strane ulice pri budove štátnych lesov je malý park s fontánou a s bustou – busta Jozefa Dekréta Matejovie,  významného lesníckeho odborníka. Busta bola odhalená v roku 1954 pri príležitosti 180. výročia narodenia Jozefa Dekréta Matejovie, obnovená bola v roku 2002. 

Koniec Národnej ulice umožňuje Banskobystričanom priamy kontakt s prírodou. Prejdeme Stadlerovým nábrežím,( Teofil Stadler- mecenáš BB, spolumajiteľ Harmaneckých papierni, dal vybudovať toto nábrežie) mostom cez rieku Hron a už sme pod Urpínom.

Dolná ulica

Je pôsobivá a najmä cudzincami obdivovaná časť pešej zóny je skvostom historickej architektúry, budovaným od 14. storočia. Patrí medzi najhodnotnejšie ulice v mestskej pamiatkovej rezervácii. Smeruje na juhozápad od dolného konca námestia. Súvislá zástavba ulice vznikla v prvej polovici 17. storočia. Domy patrili bohatým mešťanom a majú hodnotné stavebné detaily, najmä renesančné a barokové.

Bethlenov_dom_dolna
Bethlenov dom

Významný je Bethlenov dom zo 14. storočia. Na vstupnom portáli je latinský nápis BENEDICTIO DOMINI DIVITES FACIT 1610, čo v preklade znamená – Požehnanie Pánovo robí ľudí bohatými. Tu  v roku 1620 uhorský snem zvolil sedmohradské knieža Gabriela Bethlena za uhorského kráľa. 

kostol sv Alzbety_dolna
Kostol sv. Alžbety

Na konci Dolnej ulice je neveľký kostol sv. Alžbety, ktorý patrí medzi najstaršie objekty mesta. Postavili ho okolo roku 1303 ako súčasť mestskej nemocnice. Barokový vzhľad získal po prestavbe v roku 1750. Posledná prestavba zanechala neogotické prvky. V interiéri je vzácna gotická klenba a oltárny obraz sv. Alžbety od tajovského rodáka Jozefa Murgaša, vynálezcu bezdrôtovej rádiotelegrafie.

Mollerovský dom - prvá banskobystrická lekáreň, Dolná ulica 5
Mollerovský dom – najstaršia banskobystrická lekáreň

Mollerovský dom – najstaršia banskobystrická lekáreň -neskorogotický dom z obdobia okolo roku 1500 s pôvodným dvorovým krídlom. Po požiari v roku 1625 bol renesančne adaptovaný a v druhej tretine 18. storočia bol rokokovo prefasádovaný. Dom je známy ako Mollerovský dom, pretože v ňom bola zriadená najstaršia banskobystrická lekáreň, ktorá tu sídli dodnes. Tradíciu lekárnictva založil rod Mollerovcov. 

Dom na Dolnej ulici 9, zaujímavé architektonické detaily nad hlavnou bránou

Architektonické detaily nad vchodom domu č. 9  na Dolnej ulici je staršieho jadra, po požiari v roku 1525 bol renesančne prebudovaný a v roku 1828 upravený . V tejto podobe sa zachoval dodnes. V dome sa nachádzajú klenby dekorované pásikmi a štukovými obrazcami, ktoré možno zaradiť do tvorby talianskych majstrov z prvej štvrtiny 17. storočia. Nad hlavnou bránou sú zaujímavé architektonické detaily. 

Detail na reliéf nad vstupným portálom

Dom na Dolnej ulici č. 29 s pútavým reliéfom nad vstupným portálom púta pozornosť návštevníkov na neskororenesančnej budove ružovej farby. Na dome z polovice 17. storočia sa nad vstupným portálom zachoval reliéf s bizarným vtákom, ktorý má hruď pretvorenú na ľudskú hlavu a zobe si do vlastného nosa. Vták má krátke nohy, ale ľud ho pokladal za bociana. Traduje sa, že dom kedysi kúpil prisťahovalec z Lučenca, ktorému sa ľudia posmievali, že má hrbatú postavu. Majiteľ týmto spôsobom dal údajne najavo, že sa majú viacej starať o seba, ako o druhých, a chytiť sa za nos – čiže pozametať si najskôr pred vlastným prahom.

Bogdanovský dom s masívnou reťazou, Dolná ulica 19
Bogdanovský dom

Bogdanovský dom s reťazou opradenou povesťami- dvojpodlažný renesančný dom z druhej polovice 16. storočia bol prebudovaný v druhej tretine 17. storočia a nakoniec prefasádovaný koncom 19. storočia. V roku 1997 sa z neho stal polyfunkčný dom s pasážou. Dom je známy tým, že na pravej strane vstupného portálu sa zachovala veľká masívna reťaz, ktorej dĺžka je totožná so šírkou ulice. Je taká ťažká, že jednotlivec s ňou sám nepohne. Reťaz je opradená rôznymi povesťami. Jedna hovorí, že ňou uzatvárali ulicu počas zasadnutia mestskej rady, aby hrkot konských povozov nerušil radných pánov.                                                                                                              

ulice k namestiu

Lazovná ul.- názov má podľa kúpeľov, ktorých tradície siahajú do r. 1392. V dome č. 8 býval básnik a spisovateľ Izidor Žiak – Somolický, aj spisovateľ  a lekár Gustáv K. Zechenter – Laskomerský. Dom č. 11 vznikol z dvoch starších domov prestavbou v 17. storočí- v r. 1884 tu býval a zomrel básnik Ján Botto. Na križovatke ciest z Lazovnej do Katovnej je budova ev. gymnázia, v ktorom študovalo niekoľko popredných osobností. Tajomstvami zahalená Katovná ulica so svojimi stredovekými hradbami, s dávno opustenými miestnosťami v opevnení a zbytkami mreží je dodnes opradená mnohými povesťami. Vraj tu ešte stále straší, z času na čas počuť okolo hradieb kvílenie nešťastných obetí mestského kata, ktorý tu býval. Neďaleko v budove  farského úradu býval prvý podpredseda Matice slovenskej Dr. Karol Kuzmány. V neďalekom Medenom Hámri, ojedinelej technickej pamiatke, maľoval na začiatku 20. storočia Dominik Skutecký pôsobivé olejomaľby z prostredia kotlárov. Tento maliar má v Hornej ulici č. 55, vo vlastnej vile obrazovú galériu.

Hornou Striebornou ulicou dakedy vozili rudu a je tiež plná stredovekých domov. Kapitulskej ulice, ktorá vznikla začiatkom 16. storočia môžeme prejsť k pamätníku a múzeu Slovenského národného povstania a jeho areálu. 

Doplňujúce informácie:

Silové lokality poznali už aj starí Kelti, ktorí sa na nich často zdržiavali a stavali si na nich aj svoje obydlia. V súčasnosti sú snahy o geofyzikálny prieskum týchto lokalít s použitím modernej meracej techniky. Tou však stále nie je možné zistiť a dokumentovať prítomnosť duchovnej zložky silových miest, tzv. genia loci (lat. genius – duch, locus – miesto). Na silových miestach sa značne zvyšuje bioenergia človeka, zvyšuje sa imunita a silne narastá magnetická zložka tela, ktorá je dôležitá  pre naše zdravie. Ďalšie silové miesto je priamo v centre Banskej Bystrice, na Námestí SNP pred Morovým stĺpom – sochou Panny Márie. Centrum je na mieste, kde sa socha pozerá. Okolo podstavca sochy pri zemi v šírke asi 1,5 m vyžaruje pozitívna energia,  jej plocha sa smerom k fontáne  rozširuje až do šírky asi 3 m a je to miesto, kam sa socha pozerá. Sú na ňom 4 biele kocky dlažby. Keď sa na toto miesto postavíme, vidíme soche Panny Márie do tváre.  Potom stačí postáť na tom mieste 2-3 minútky a sme dobití energiou.. Na námestí sa v minulosti toho veľa odohralo.  No pozor! Na ploche genia loci sa nachádza menšia plocha so silne negatívnym vyžarovaním pamäti. Toto miesto oslabuje. Tu sa teda neodporúča veľmi zdržovať. Je to medzi  sochou Panny Márie a fontánou smerom k Dolnej ulici po pravej strane.

Silové miesta na Námestí SNP v okolí sochy Panny Márie.

História Banskej Bystrice sa datuje od čias, keď sa v tejto oblasti začala ťažba zlata a medi. Prvá písomná zmienka o meste je v ustanovujúcom dekréte maďarského kráľa Belu IV z roku 1255, ktorým sa Banská Bystrica stala mestom s kráľovskými privilégiami. Kráľovské privilégia lákali nových nemeckých prisťahovalcov. Boli to baníci a v druhej polovici 13.storočia si postavili románsky Kostol nanebovzatia Panny Márie . V roku 1452 si vedľa tohto chrámu postavili slovenskí občania mesta Kostol Svätého kríža, ktorý bol postavený pod mestskými hradbami, blízko Matejovho domu . Takto sa teda utvoril hradný komplex s radnicou, Barbakanom a hradbami. Výstižné svedectvo prosperity a vyspelosti materiálnej a duchovnej kultúry Banskej Bystrice v 15. a 16. storočí dokazujú mnohé dôležité budovy. Najkrajšie z nich sú práve v historickom jadre, ktoré sa skladá z námestia a z priľahlých hlavných ulíc.  Starobylé domy zámožných mešťanov, postavené na gotických základoch, patria medzi najhodnotnejšie renesančné budovy na Slovensku. Jadro Banskej Bystrice je historické dedičstvo a hradná oblasť bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. 

Historické jadro mesta bolo v roku 1955 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Založením Univerzity Mateja Bela 1. júla 1992 sa Banská Bystrica stala jedným z centier vysokoškolského vzdelávania na Slovensku.

Budovu vedľa veže poznáme ako mestskú vážnicu. Tovar, ktorý chcel obchodník na námestí predávať, musel na váhe vo vážnici odvážiť a zaplatiť za to mestu poplatok. V roku 1601 morová epidémia takmer vyľudnila mesto . Po ďalšej morovej epidémii umiestnili v roku 1719 pred Hodinovú vežu barokový mariánsky stĺp z úcty k tým, ktorí zomreli na mor, vo viere, že odvrátia ďalšiu prípadnú hrôzu. Na hlavici stĺpa sa týči socha Nepoškvrnenej Panny Márie. 

Zlatou érou v histórii Banskej Bystrice bolo obdobie 15. a 16. storočia, keď tu pôsobila úspešná Thurzovsko- Fuggerovská mediarska spoločnosť. Významnou kapitolou novodobých dejín mesta je Slovenské národné povstanie v roku 1944, keď sa Banská Bystrica stala centrom protifašistického odporu.

One thought on “Banská Bystrica, Námestie SNP a priľahlé ulice

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *