Bábenbergovci

Preložil: Ing. arch. Juraj Berdis, PhD.

„Babenbergovci“, markgrófi a kniežatá v Rakúsku od roku 976 do roku 1246. Patrili do vyššej strednej triedy vtedajšieho Bavorska ešte predtým, ako boli v 10. storočí menovaní do úradu Markgrófa, dnes by sa dalo o nich povedať, že by to boli vyššia stredná trieda. Boli bohatí, spoľahliví a zvyknutí na prevádzku v ťažkom teréne. Po víťazstve nad Maďarmi v bitke pri rieke Lech pred Augsburgom v roku 955 nedošlo vo východnom pohraničnom priestore Franskej ríše k okamžitému vzostupu Východnej Marky. Obyvatelia boli pravdepodobne ešte v šoku z vojnových rokov a Bavori sa veľmi nezaujímali o úzky pás obývanej krajiny na Dunaji medzi Mestom Traun a Viedenským lesom. Jeho význam kedysi spočíval predovšetkým v spojení medzi Raetiou a Panóniou, kde sú dnes usídlený Maďari. V roku 976 sa cisár Otto II. pokúsil stanoviť nové rozvojové impulzy a v Bavorsku zosadil vojvodu Heinricha II. „Svárlivého“, Korutánsko dostalo nového vojvodu a aj Marka prišla do nových, podnikavých rúk. Bývalá tranzitná a nárazníková krajina sa teraz stala oblasťou nádeje, zaujímavá pre investície.
Markgrófska rodina v tom čase nemala žiadne meno. Jej synovia sa zvyčajne nazývali Leopold (Luitpold) – podľa starých bavorských vojvodov, s ktorými boli príbuzní – alebo Heinrich – po slávnej šľachtickej rodine so sídlom v Bambergu v Hornom Fransku. Z tohto vzťahu sa vyvinula akási rodinná sága a meno „Babenbergovci“.
Prednosťou týchto „Babenbergovcov“ by malo byť to, že zbadali potenciál, ktorý sa nachádzal Marke. Postupne sa stiahli zo svojich bavorských majetkov a plne sa spoliehali na novú vznikajúcu krajinu – Rakúsko. Za 270 rokov svojej vlády sa krajina na Dunaji medzi Riekou Enns a Litavou úplne zmenila. Koridor pozdĺž Dunaja sa rozšíril na obidve strany, a tranzitná krajina medzi Rhaetiou a Panóniou sa stala nezávislou politickou entitou, od ktorej mohli jeho kniežatá získať prestíž aj v Ríši. Vojvoda Leopold III mal byť dokonca zvoleným za vládcu Svätej Ríše rímskej, ale múdro sa radšej kandidatúry vzdal pre prospech Rakúska.

Pre posledného Babenbergera Friedricha II. „Bojovného“ sa dokonca plánovala vlastná kráľovská koruna.

Rodokmeň Babenbergovcov foto: Hans Part, Wikipedia

Pôvodný článok v Nemeckom jazyku

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *