Rozhovor s Alžbetou Melicharovou o súčasnej situácii

Tretí podcast SSSCR nahrávaný predpoludním 26.3.2020. Účinkujú: Ing. Alžbeta Melicharová, predsedkyňa predstavenstva BTB a Mgr. Marián Bilačič, predseda SSSCR

One thought on “Rozhovor s Alžbetou Melicharovou o súčasnej situácii

  1. Príspevok k podcastu SSSCR
    PREHLÁSENIE EURÓPSKEHO TURIZMU O RASTE A ZAMESTNANOSTI

    Signatári Európskeho manifestu cestovného ruchu pre rast a zamestnanosť, zastupujúci 43 európskych zainteresovaných strán v súkromnom a verejnom cestovnom ruchu, ktoré vyhlasujú naliehavú potrebu posunúť sa smerom k skutočnej európskej politike cestovného ruchu, ktorá využije potenciál tohto priemyslu ako kľúčovej hnacej sily hospodárskeho rastu. a vytváranie pracovných miest, ako aj katalyzátor budovania európskeho občianstva. Zatiaľ čo odvetvie cestovného ruchu a cestovného ruchu generuje rastúci počet 10,3% z celkového HDP EÚ-282, je sektorom, v ktorom Európa stále vedie, a je svetovou turistickou destináciou číslo jedna. Nedostatok európskych opatrení a podpory však spomaľuje toto odvetvie a bráni rozvoju skutočných európskych iniciatív v oblasti cestovného ruchu, čo dokazuje klesajúci podiel Európy na svetovom cestovnom ruchu (50,7% v roku 2013). Európske odvetvie cestovného ruchu tiež víta pozíciu Európskeho parlamentu k viacročnému finančnému rámcu (VFR) po roku 2020, v ktorom sa od Únie žiada, aby vytvorila osobitný rozpočtový riadok pre UDRŽATEĽNÝ TURIZMUS. Žiadame všetky naše členské krajiny, aby podporovali tento rozpočet na vnútroštátnej úrovni. Cestovný ruch nie je len podnik. Návštevnícke hospodárstvo prináša pre Európu množstvo sociálnych výhod: často poskytuje mladým ľuďom prvú pracovnú príležitosť, pomáha v boji proti rasizmu a regionálnym rozdielom, spája ľudí a ich kultúry, prispieva k zvýšenému dopytu po miestnych poľnohospodárskych výrobkoch, remeselníctve a gastronómii. Aby sa predišlo ďalšiemu spomaleniu, aby sa využil potenciál cestovného ruchu na vytváranie pracovných miest a na uľahčenie rastu priemyslu, potrebujeme koordinované medziodvetvové regulačné zásahy a zvýšenú finančnú podporu zo strany Európskej únie, ktoré odrážajú osem priorít a akcií načrtnutých v Manifeste cestovného ruchu.
    Prehlásenie (manifest) Európskeho turizmu o raste a zamestnanosti iniciovalo európskych 43 inštitúcií (www.tourismmanifesto.eu/the-manifesto) a konštatuje, že turizmus je dôležitým hnacím motorom hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Podporuje hospodársky rast vytváraním príjmov, pracovných miest a investícií v Európe, ako aj celosvetovým exportom na trhy, odkiaľ pochádzajú turisti a návštevníci. Pomáha udržať kultúrne a prírodné dedičstvo, vytvára príjmy na financovanie objektov a infraštruktúry z ktorých majú prospech turisti i obyvatelia. Podporuje spoločnú európsku identitu a občianstvo, ktoré sa vyznačuje rozmanitosťou. Európska komisia pre turizmus (ETC) vystavila text manifestu kampane o vyššom rozpočte EÚ pre turizmus a medzitým žiada viac vstupov na posilnenie správy k vylepšeniu turizmu (24.07.2018).
    S prihliadnutím na tieto skutočnosti sa európski aktéri z verejného a súkromného sektora pôsobiaci v oblasti turizmu, ako aj aktéri, ktorí majú intenzívne záujmy v oblasti turizmu, spojili a jednotne predkladajú manifest európskeho turizmu. V dokumente sa vyzdvihujú politické priority daného sektora pre nadchádzajúce roky.
    PRIORITY
    Konkurencieschopnosť
    1. Vytvorenie inteligentnejšej politiky a procesov týkajúcich sa schengenských víz, aby sa obmedzilo odrádzanie legitímnych cestovateľov, či už ide u nich o dôvody trávenia voľného času alebo výkonu povolania.
    2. Zníženie administratívneho a fiškálneho zaťaženia, podporovanie zakladania podnikov, ako aj cezhraničný predaj a poskytovanie služieb.
    3. Presadzovanie inteligentnejšej daňovej politiky a lepšej koordinácie medzi EÚ, štátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom zaručiť, aby bola Európa naďalej konkurencieschopnou turistickou destináciou a vhodným miestom na podnikanie. DPH, miestne dane a daň za cestujúcich v leteckej doprave by sa mali zahrnúť do rozsahu preskúmania regulačného rámca.
    4. Zabezpečenie rovnakých podmienok a spravodlivej hospodárskej súťaže pre všetkých poskytovateľov služieb v turizme.
    Digitalizácia
    5. Zriadenie schémy finančnej podpory digitalizácie sektoru turizmu a vytvorenia expertných fór s cieľom podporovať osvedčené postupy.
    6. Zabezpečenie transparentnosti a neutrality pre internetových spotrebiteľov a podniky pôsobiace v online priestore. Vyhľadávanie na internete a partnerské platformy by sa mali zahrnúť do rozsahu preskúmania regulačného rámca.
    7. Podporovanie ďalších cenových stropov na dátový roaming, bezplatné bezdrôtové internetové pripojenie pre turistov a viacjazyčného obsahu súvisiaceho s atrakciami a podujatiami v turistických destináciách.
    Dobrá správa verejných vecí
    8. Vypracovanie osobitnej stratégie pre turizmus EÚ s jasne stanovenými cieľmi, čiastkovými cieľmi, indikátormi a opatreniami a so zapojením všetkých aktérov turizmu.
    9. Zabránenie regulačnej duplicite a odstránenie regulačných nezrovnalostí v rámci jednotného trhu pre turistické služby zabezpečením toho, aby generálne riaditeľstva Európskej komisie lepšie koordinovali politiky a regulácie, ktoré ovplyvňujú turizmus.
    10. Náležitým spôsobom ohlasovanie (aspoň 24 mesiacov vopred) akýchkoľvek zmien príslušných regulácií (daní alebo iného) ovplyvňujúcich cestovanie a turizmus.
    11. Zabezpečenie transparentnosti vo výbere a následnom využívaní daňových príjmov vyplývajúcich z ekonomiky turizmu*.
    12. Zjednodušenie právnych predpisov týkajúcich sa daní a ochrany spotrebiteľa a zabezpečenie ich dôsledného presadzovania.
    13. Identifikovanie a podporovanie osvedčených postupov v turizme, aby sa v nich odrážali ciele a činnosti navrhované v tomto prehlásení, resp. manifeste (napr. riadenie regulácie turizmu a sociálna zodpovednosť podnikov).
    14. Zabezpečenie systematického zapojenia zainteresovaných strán turizmu zo súkromného sektora, ako aj orgány turizmu na všetkých úrovniach verejnej správy.
    15. Pravidelné monitorovanie a hodnotenie výkonností a vplyvov ekonomiky turizmu (napr. vo veci hospodárskej výkonnosti EÚ z hľadiska presného stanovenia údajov o udržateľnosti a zamestnanosti).
    16. Zjednodušenie prístupov aktérov turizmu k inteligentnému a udržateľnému financovaniu EÚ súvisiaceho s rastom a vytváraním pracovných miest.
    17. Vo financovaní projektov zohľadnenie potrieb európskych občanov, turistov, pracovníkov, podnikov a európskych organizácií.
    Spoločná popularizácia
    18. Podporovanie v Európe rozvoj a prebiehajúcu propagáciu a popularizáciu rozmanitosti ponúk pre turistov, a to vrátane paneurópskych tematických produktov turizmu (napr. cyklistické trasy, gastronómiu, kultúru, prírodu, odvetvie zábavného priemyslu, kúpelníctvo a wellness, atď.).
    19. Financovanie spoločných dlhodobých promočných činností pre európske destinácie na trhoch, odkiaľ prichádzajú turisti, čím sa prispeje k úsiliu národných a regionálnych turistických organizácií a iných príslušných organizácií.
    20. Uľahčenie spolupráce súkromného sektora a popularizovanie verejno-súkromných iniciatív (napr. spájanie financovania a marketingové programy) a podporovanie medzisektrových partnerstiev.
    21. Podporovanie, propagovanie a popularizovanie európskych systémov kvality tretích strán, pri ktorých je zreteľný všeobecný prospech (napr. ubytovanie, gastronómia, umenie a dedičstvo, tematické produkty, atď.).
    Sezónnosť
    22. Podporovanie osvedčených postupov v predlžovaní sezón a kapacít (napr. lepšie rozvrhnutie školských prázdnin, priaznivejšie otváracie hodiny) a diverzifikácie (napr. vypracovanie príležitostí na návštevy pre viac ľudí, ako sú ľudia s nízkym príjmom, a tých, ktorí nie sú viazaní školskými prázdninami.).
    23. Podnecovanie k vytvoreniu celoročného turizmu rozlišovaním medzi ponukami, predovšetkým v destináciách, ktoré sú známe svojím sezónnym charakterom (napr. pešia turistika v južnej Európe počas zimných mesiacov, cyklistická dovolenka v lyžiarskych strediskách) alebo celoročnou príťažlivosťou vychádzajúcou z prírodných zdrojov, ako sú napríklad vidiecky alebo dobrodružný turizmus.
    24. Podporovanie kreatívnej propagácie a popularizácie dostupných ponúk v sektore turizmu počas celého roka.
    Zručnosti a kvalifikácie
    25. Presadzovanie uznania náležitých kvalifikácií, vedomostí, zručností a skúseností v rámci celého jednotného trhu.
    26. Zvýšenie informovanosti o kariérnych možnostiach v ekonomike turizmu*.
    27. Podnecovanie k produktívnejšiemu vzťahu medzi poskytovateľmi odbornej prípravy/vzdelávania a priemyselnými odvetviami.
    28. Zabezpečenie širšieho využívania existujúcich celoeurópskych programov zameraných na zamestnanosť mladých ľudí a vypracovanie nových programov.
    29. Posilnenie systému celoživotného vzdelávania pre ľudí pracujúcich v sektore turizmu a zabezpečenie prístupu k nim online.
    30. Podporovanie zlepšenia jazykových znalostí medzi profesionálmi pracujúcimi v sektore turizmu a podporovanie ich slobody pohybu.
    31. Podnecovanie k odbornej príprave v oblasti kultúrnej informovanosti, aby sa zlepšili služby turistom pochádzajúcim z celého sveta.
    Udržateľnosť
    32. Udržateľnosť životného prostredia: vytvorenie strategického plánu pre environmentálne udržateľný turizmus (vrátane systémov, technológií a infraštruktúry) s cieľom prispievania k dosiahnutiu cieľov v oblasti zmeny klímy a udržateľnej tvorby pracovných miest, a to v spolupráci so všetkými príslušnými generálnymi riaditeľstva Európskej komisie a podľa možnosti s medzinárodnými subjektmi.
    33. Hospodárska a prevádzková udržateľnosť: zabezpečenie finančnej podpory EÚ pre dlhodobé a strednodobé iniciatívy v oblasti turizmu na európskej úrovni s pokrytím celého hodnotového reťazca. Zabezpečenie spravodlivého zisku z turizmu pre podniky na zdrojových i cieľových trhoch vrátane miestnych komunít a všetkých, ktorí pracujú v sektore turizmu.
    34. Identifikovanie a podporovanie osvedčených postupov riadenia kapacít a turistických destinácií, aby sa dopyt úspešne prispôsobil ponuke, a uistenie sa, aby kvalita skúseností turistov išla ruka v ruke s kvalitou života miestnych komunít.
    35. Sociálna a kultúrna udržateľnosť: riadenie vplyvov na miestnu kultúru a komunity v turistických destináciách, udržanie dlhodobej zamestnanosti v produktových skupinách turizmu so spravodlivými pracovnými podmienkami pre všetkých, a to predovšetkým v hlavných podsektoroch, kde prijímanie pracovníkov a ich udržanie zostáva naďalej výzvou (napr. sociálna ochrana, odmeňovanie, rovnaké príležitosti, rovnaké zaobchádzanie, atď.).
    36. Podporovanie koncepcie turizmu ako právo pre všetkých. Poskytnutie šancí každému Európanovi na cestovanie vrátane tých, ktorí majú nízky príjem alebo zdravotné postihnutie.
    Dopravná prepojenosť
    37. Podporovanie verejno-súkromných platforiem orientovaných na spotrebiteľa zameraných na multimodálnu mobilitu (prostredníctvom lepšej spolupráce medzi generálnymi riaditeľstva Európskej komisie a poskytovateľmi služieb).
    38. Zlepšenie infraštruktúry turizmu a dopravnú infraštruktúru aj v odľahlých, vidieckych, horských, ostrovných a pobrežných územných oblastiach.
    39. Vypracovanie európskej stratégie na zlepšenie prepojenosti všetkých druhov dopravy udržateľným spôsobom aj prispôsobením infraštruktúry a informácií s cieľom vyhovieť osobitným potrebám všetkých cestujúcich.
    40. Financovaním zo zdrojov EÚ zlepšenie kvality a koordinácie špecializovaných koridorov osobnej dopravy (napr. železníc, ciest, cyklotrás, námorných plavebných ciest, chodníkov, jednotného európskeho neba, atď.).
    41. Podporovanie, aby mali cestovní a dopravní prevádzkovatelia spravodlivý a rovný prístup k príslušným údajom s cieľom zjednodušia digitálnych multimodálnych postupov vrátane vystavenia cestovného lístka z východiskového do cieľového bodu.
    42. Podnecovanie k lepšej prístupnosti a zariadeniam priamo v destináciách blízko turistických atrakcií, aby sa uľahčil prístup, minimalizovali rušivé vplyvy a odstránili jazykové prekážky.
    43. Podporovanie liberálnych dohôd v oblasti leteckej dopravy na úrovni EÚ, ktoré najvýznamnejším obchodným partnerom EÚ rozšíria prístup na trh, ako aj riešenie hroziacej krízy kapacity letísk a dobudovanie koncepcie jednotného európskeho neba s cieľom znížiť cestovné vzdialenosti, čas, náklady a emisie CO2.
    44. Zabezpečenie dostatočného a predvídateľného financovania železničnej infraštruktúry, aby sa zvýšila atraktivita a kvalita služieb železničnej dopravy, čo by bolo katalyzátorom uvoľnenia potenciálu rozvoja turizmu v súlade s cieľom EÚ prejsť z iných druhov dopravy na železničnú.

    Poznámka:
    *Ekonomika turizmu zahŕňa hodnoty vytvorené poskytovaním tovaru a služieb súvisiacich s turizmom a hodnoty nepriamych príspevkov z iných sektorov, ktoré závisia od turizmu vrátane ich dodávateľského reťazca. Súčasťou toho je aj vplyv kapitálových investícií a verejných výdavkov týkajúcich sa turizmu.

    Európa je v celosvetovom meradle turistickou destináciou číslo jeden, s trhovým podielom 50% v roku 2016 uvádza World Tourism Organization (2017), Tourism Highlights 2017 Edition, UNWTO, Madrid. Odvetvie turizmu vytvára (priamo alebo nepriamo) 10,2% z celkového HDP krajín EÚ-28, a tento podiel by sa mal do roku 2027 vyšplhať na 11,2%. uvádza World Travel & Tourism Council (2017), Travel & Tourism Economic Impact 2017 European Union, WTTC, London. Odvetvie cestovných služieb a turizmu poskytuje v EÚ podporu takmer 26,5 mil. ľudí a turistický export generuje zdroje vo výške 375,1 mld. €. Úloha turizmu je čoraz dôležitejšia, ak vezmeme do úvahy, že je to sektor prirodzene náročný na prácu, ktorý v prvom rade budujú malé a stredné podniky s vysokou mierou zamestnanosti žien a mladých ľudí.
    Dôkazy naznačujú, že v období, keď miera nezamestnanosti prudko narastá, patrí odvetvie cestovných služieb a turizmu naďalej k tým, ktoré v Európe i na celom svete vytvárajú najviac pracovných miest. Vytváranie účinnej politiky v odvetví turizmu si vyžaduje potrebný európsky holistický prístup, ktorý by zohľadnil viacnásobné vplyvy sektora, ako aj záujmy širokého spektra aktérov, ktorí sú zapojení do turizmu alebo sú ním ovplyvnení. Toto je uznané aj v Lisabonskej zmluve, ktorá článkom 195 ZFEÚ dáva Európskej únii zodpovednosť za podporu konkurencieschopnosti európskeho sektora turizmu, a to vytváraním priaznivého prostredia na jeho rast a rozvoj, ako aj vypracovaním integrovaného prístupu k odvetviu cestovných služieb a produktových skupín turizmu.

    Zdroj: https://www.tourismmanifesto.eu/the-manifesto

    Bližšie informácie link: https://tourismmanifesto.eu

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *