Údolie Wachau

Z rôznych rakúskych zdrojov preložila a spracovala: Anna Poláčková

Najznámejšia vinárska oblasť Rakúska vďačí za svoje lahodné biele vína nie len vysokej profesionálnej úrovni vinárov ale aj priaznivým prírodným podmienkám.

Svetové kultúrne a historické dedičstvo UNESCO a relax v prírode to je Údolie Wachau nachádzajúce sa medzi mestami Melk a Krems

Geologické terénne podmienky v podobe terasovitých svahov spolu s úsilým človeka, pretvoriť túto prírodnú scenériu v úrodný kraj prinieslo svoje ovocie a to práve podobe pestovania vínnej révy a následne spracovaním do vysokokvalitných vín, známych po celom svete, pestovanie marhúľ v tomto kraji je svetoznáme, počas dozrievania tohto skvostného ovocia sa tu konajú marhuľové slávnosti. Údolie je chránené od studených vetrov, preto sa tu tak darí teplomilným rastlinám – celým údolím preteká rieka Dunaj a vytvára tak prekrásne scenérie – pozdĺž rieky sa v údolí Wachau nachádzajú viaceré historické objekty:

  • Benediktínsky kláštor Melk – pôvodne hrad, ktorý si za svoju rezidenciu zvolil Leopold I Babengerger ( 10 st ) v 11 st bol hrad odovzdaný benediktínskym mníchom
  • Hradná zrúcanica Dürnstein
  • Zámok Schönbühel
  • Hradná zrúcanina Aggstein
  • Renesančný zámok Schallaburg
  • Benediktínsky kláštor Göttweig
  • Stredoveké mestečko Krems
  • Willendorfská Venuša -nález v roku 1908 v mestečku Aggsbach, neďaleko mesta Krems an der Donau – vek sošky sa odhaduje na cca 25 000 rokov pred n.l. (paleolit – staršia doba kamenná uložená v prírodovedeckom múzeu vo Viedni )

BURGRUINE AGGSTEIN – na pravej strane Dunaja v údolí Wachau v Dolnom Rakúsku medzi mestami Melk a Krems vo výške približne 300 m sa vypína mohutný stredoveký hrad Aggstein, ktorého pôvod siaha až do 12 st. Hrad bol postavený v čase, keď sa územie Rakúska nazývalo Ostmark a markgrófmi Východnej marky boli Babenbergerovci konkrétne v tom čase Leopold V. Kto hrad nechal postaviť nie je celkom jasné, pravdepodobne to však bol Mangold III von Acchispach ( dnes Aggsbach ), koncom 12 st. sa vlastníkmi stali Kuenringovci – jeden z najvýznamnejších rodov v Rakúsku, – ktorí ho mali v dŕžave až do polovice 14 st. , kedy ho opustil posledný Kuehring – hoci sa hrad nachádzal na významnom strategickom území na brehu rieky Dunaj zostal takmer pol storočie opustený, až pokým ho začiatkom 15 st. daroval vojvoda Albrecht II Habsburg prostredníctvom léna svojmu dvornému sluhovi Jörgovi Schekovi von Wald ( Léno – slávnostný symbolický akt odovzdania majetku alebo úradu založený na podmienke zloženia sľubu vernosti, v niektorých prípadoch aj vazalstva čiže podriadenosti ) , zároveň mu udelil aj mýtne právo tj. vyberať mýto od majiteľov lodí, ktoré sa plavili po prúde Dunaja – to sa mu však evidentne málilo a tak sa postupom času stal z neho lúpežný rytier – ako to už býva kde je jeden lotor, tam sa zjaví aj druhý a ten premohol Jörga Scheka a hradu sa zmocnil – ku koncu 15 st. prevzal hrad vojvoda Leopold III von Habsburg ( Spravodlivý ) a prenajal ho viacerým pánom, aby tak zabránil ďalším rabovačkám, v roku 1529 pri prvom obliehaní Viedne hrad turci vypálili – hrad pustol, jeho niektoré časti boli rozobrané a použité ako stavebný materiál pri výstavbe neďalekého kostola – až pokým ho v 17 st nekúpil grof von Starhemberg – potomci tohto rodu ho ďalej predali až sa dostal do majetku rodiny grófa Oswalda von Sailern Aspang, ktorého potomkovia hrad dodnes vlastnia po roku 2000 bol hrad takmer kompletne zrekonštruovaný. Povesť : Hadmar von Kuenring – lúpežný ratier prepadával lode na dunaji tak, že natiahol reťaz z jedného brehu na druhý a tak zajal loď a vyraboval ju – keď už toho bolo naozaj dosť, tak jeden z tých – Rüdiger von Wien – ktorého lode boli viackrát vyrabované, nastražil na ňho pascu v podobe lode plnej ukrytých vojakov, nalákal ho na loď a zajal a rovno zaviezol do Viedne k vojvodovi – ten mu však daroval život a vrátil slobodu pod podmienkou, že vráti všetok narabovaný majetok, čo sa aj stalo a Hadmar neskôr zomrel na pútnickej ceste do mesta Passau

KLÁŠTOR GÖTTWEIG – Údolie Wachau, Dolné Rakúsko – UNESCO – ,benediktínsky kláštor, ktorý nazývajú aj rakúsky Montecassino ( podobný benediktínsky kláštor v Taliansku založený už v 6. storočí – história toho rakúskeho siaha do 11 storočia, založil ho passovský biskup Altmann – o pár rokov neskôr sa tu usadil benediktínsky rád z nemeckého Schwarzwaldu.Pokojný život benediktínských mníchov narušovali a ovplyvňovali predovšetkým historické udalosti v priebehu stáročí – reformácia v 16. storočí – protireformácia v 17 storočí, morové epidémie, turecké obliehania ai.Po ničivom požiari začiatkom 18 storočia sa predstavenstvo kláštora rozhodlo tento zrekonštruovať – Rozsiahla rekonštrucia kláštora a prístavba nových traktov v barokovom slohu sa uskutočnila v 18 storočí podľa návrhov rakúskeho architekta Johanna Lucasa von Hildebrandt – počas druhej svetovej vojny kláštor slúžil ako väzenie pre zajatcov, po vojne ako kasárne pre sovietských vojakov, neskôr sa dokonca uvažovalo o zrušení opátstva, čo sa však nakoniec neuskutočnilo a dnes v kláštore žije cca 50 mníchov – hlavnou úlohou mníchov je starostlivosť o duchovný život v 28 farách, ktoré spadajú pod správu benediktínskeho kláštora, ďalej je to poskytovanie duchovnej útechy v školách, nemocniciach a väzniciach. V kláštore, resp. v reprezentačných miestnostiach sa poriadajú výstavy, koncerty, benefičné akcie ai. Barokové schodisko v cisárskom trakte patrí k najmohutnejším svojho druhu v celom Raküsku – nedávno bol sprístupnený pre verejnosť aj najvyššie položený marhuľový sad v objekte kláštora

Cisárske all. iné léno – symbolický slávnostný akt odovzdania úradu ( alebo aj pozemku či majetku ) založený na podmienke zloženia sľubu vernosti, v niektorých prípadoch aj vazalstva čiže podriadenosti.

COPYRIGHT © 2017 Anna Poláčková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *