24. apríl – Deň Svätého Juraja patróna Bratislavy

autor: Ing.arch.Juraj Berdis, PhD.

Svatý Juraj je po sv. Mikulášovi, ktorý nosí darčeky, asi druhý najpopulárnejší svätec na svete. Je patrónom – ochrancom mnohých krajín a miest. V rôznych jazykoch nájdeme aj rôzne variácie mena: Juraj, Jur (SK), Jiří (CZ), Giorgio (IT), Georg, Jörg, Jürgen (DE), George, Jorik (EN), Jorge, Jordi (ES), Georgios (GR), György (HU), Jerzy (PL), Георгий [Georgij], Юрий [Jurij], Егор [Jegor], Igor (RU), Göran, Jörgen, Örjan, Jörn (SE), 게오르기우스, 조지 [Joji / Džódži] (KOR), ゲオルギオス [Georugiosu] (JAP), Yrjö (FI) a mnohé ďalšie verzie mena nájdete tu.

Deň Svätého Juraja sa vo svete oslavuje 23. alebo 24. apríla (popravený bol večer 23.apríla 303) Je spolu so sv. Martinom, sv. Alžbetou, sv. Jánom Nepomuckým, patrónom nášho hlavného mesta. V Bratislave sa v tento deň volil richtár a dodnes sa v meste organizujú veľké slávnosti na nasledujúci víkend. Pre Poľnohospodárov (v gréckom originály mena Juraj – Georgios znamená roľník) je tento deň, kedy sa podľa pranostík mení počasie na stabilnejšie teplé a môže sa začať s výsadbou a prácou na poli. Tak ako sa majú poľné práce skončiť do 11. novembra, na deň sv. Martina, kedy v Bratislave začína mráz.

Takmer celý svet si v tieto dni pripomína aj obete Arménskej genocídy v Osmanskej ríši počas prvej svetovej vojny. Okrem toho je 24. apríl aj Svetový deň laboratórnych zvierat UNESCO , Deň skautov a Svetový deň vodiacich psov.

Svatý Juraj je v súčasnosti patrón vojakov, skautov, lukostrelcov, rytierov ako aj trpiacich kožnými chorobami a syfilisom.

Alžbeta Sopušková vo svojej knihe Svätci bratislavských chrámov, domov a námestí z roku 1996 píše o sv. Jurajovi toto:

Sv.Juraj, mučeník

3. stor. Kresťanský vojak, ktorý bol sťatý za vlády Dioklaciána okolo roku 303. Pochádzal pravdepodobne z oblasti dnešného východného Turecka a podľa tradície ho pochovali v Lydde (Palestína). Východná cirkev ho považuje za arcimartýra a je ako tzv. vojenský svätý považovaný za obrancu kresťanstva. V slovanskom svete je mu zasvätených veľa kostolov a často ho zobrazujú aj na ikonách.

V západnej cirkvi sa objavuje jeho kult v 7. storočí, ale mimoriadne populárnym sa stal na prelome 11. a 12. storočia keď začal zosobňovať rytierske cnosti. Legendy o jeho živote venujú veľa priestoru pestrým formám mučenia ktoré podstúpil pred svojou smrťou sťatím: sudca Dacián mu dal strhnúť nechty a rany posypať soľou, čarodejník mu podal čašu s jedom, obsah ktorej Juraj zneškodnil znamením kríža, nezranený zostúpil z kolesa, na ktorom ho mali lámať, rovnako vyšiel bez úhony z kotla s roztopeným olovom. Na jeho modlitbu spadol z neba oheň a spálil pohanský chrám, bôžikov a ich kňazov… Legenda aurea nám zachytáva najznámejší príbeh – Jurajou boj s drakom, ktorý sa usadil v meste Gilena v Líbyi. Nad netvorom, ktorému bola ako obeť určená krásna princezná, zvíťazil Juraj znamením kríža a prebodol ho svojou kopijou. Kráľovská dcéra spútala draka svojim opaskom (tu sa legenda o Jurajovi prelína s príbehom sv Margity Aniochijskej rovnako ako s antickým príbehom o Perseovi a Andromede). Draka priviedli do mesta, kde ho Juraj – keď sa kráľ a celé mesto obrátili na kresťanskú vieru – usmrtil svojim mečom.

Juraj ako symbol cností rytiera – bojovníka bol patrónom viacerých rádov. Tak napríklad Karol Róbert, keď potreboval zabezpečiť svoje politické spojenectvo s novou aristokraciou v Uhorsku, založil bratské spoločenstvo rytierov svätého Juraja (Rád sätého Juraja). Podľa zachovaných štatútov z roku 1326 bola cieľom tohto rytierskeho rádu ochrana krajiny a panovníka, svätej cirkvi a poskytovanie vzájomnej pomoci. Jeho členovia sa raz mesačne stretávali na kráľovskom dvore (kráľ bol tiež členom rádu). Rád však čoskoro zanikol.

Oživenie kultu Juraja – bojovníka proti neveriacim priniesom pád Konštantínopolu v roku 1453. Roku 1468 založil cisár Fridrich III. ďalši rád sv. Juraja, ktorý účinkoval až do 16.storočia

Mimoriadne polulárny je sv. Juraj aj v Anglicku, kde jeho kult rozšíril najmä po križiackej výprave Richard Levie Srdce. Richard ho vyhlásil za patóna anglickej armády a Eduard III. v roku 1347 za patróna podväzkového rádu. „Svätojurajský kríž“ patrí k Britskej štátnej symbolike.

Patrón vojakov, rytierov a jazdcov

Atribúty: zobrazovaný býva v rytierskom brnení na koni alebo pešo ako bojuje s drakom, vyzbrojený kopijou alebo mečom. Zriedkavo má ako atribút aj koleso.

V Bratislave nie je často zastúpený no pripomína nám ho cenné umelecké dielo – renesančné súsošie sv. Juraja na koni ako bojuje s drakom z letného arcibiskupského paláca, ktoré je dnes na nádvorí primaciálneho paláca. V záhrade úradu vlády na Námestí slobody (bývalí letný arcibiskupský palác) je kópia tejto sochy.

Neogotická socha sv, Juraja je na hlavnom oltári Dómu sv. Martina, v dóme mu bol v minulosti zasvätený bočný oltár. Jeho neogotickú sochu nájdeme aj na bočnom oltári P. Márie Dobrej rady v blumentálskom kostole.

Anglický svätojurajský kríž (znak kráľovskej manufaktúry v Mortlake) nájdeme aj na leme tapisérií z cyklu Héro a Leandros v Primaciálnom paláci.

Zmenšená jednoduchá kópia Veroneseho obrazu Umučenie sv. Juraja z kostola S.Giorgio vo Verone z drujhej polovice 18. storočia sa nachádza v Galérii mesta Bratislava v Mirbachovom Paláci. V Pálfiho paláci je zas vystavená drobnejšia bronzová plastika sv. Juraja na koni od A.D. Fernkorna z roku 1850.

V historickej expozícií Mestského múzea v Starej radnici v expozícií starého sakrálneho umenia je sv. Juraj ako motív aj na jednej z krstných mís.

SOPUŠKOVÁ, Alžbeta; TREBATICKÝ Andrej. 1996, Svätci bratislavských chrámov, domov a námestí. Bratislava: Bratislavská informačná služba, 1996. ISBN 80-85127-30-X. strana 76-78

Renesančná fontána na nádvorí Primaciálneho paláca znázorňuje boj Svätého Juraja s drakom. Pochádza zo 17. storočia a predstavuje patróna arcibiskupa Juraja Lippaya. Svätý Juraj na koni kopijou zápasí s trojhlavým drakom. Hlavy draka sú chrliče. Pieskovcová fontána je osadená v osemhrannej nádrži. Pôvodne stála v záhrade Letného arcibiskupského paláca, v ktorej sa nachádzali aj iné umelecké diela. Na nádvorie ju premiestnili v r. 1930. (visitbratislava.com)
Fotka: Wikipédia
Paolo Veronese, Martirio di San Giorgio, 1564

Ďalší výborný článok o sv. Jurajovi nájdete na tomto odkaze:

https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/svaty-juraj-krestan-bojujuci-s-drakom

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *