Bratislavské Námestie mnohých mien

Autor: Ing. arch. Juraj Berdis, PhD.

Asi žiadne iné námestie nevykresľuje dejiny Slovenského hlavného mesta ako aj celého Slovenska tak komplexne ako Námestie Slovenského Národného Povstania. Aj po architektonickej stránke aj po stránke politicko-historickej. Každá doba mala samozrejme svoje vlastné architektonické prejavy. Nájdeme tu príklady románskej a gotickej architektúry (základy kostola sv Vavrinca a kaplnky sv. Jakuba) z čias stredovekých počiatkov slobodného kráľovského mesta, kedy tu začalo vznikať predmestie. V období vojen s Osmanskou ríšou sa tu pred hradbami vybudovala renesančná vodná priekopa a po porážke Turkov pri Viedni 1683 a následnom vypudení vojsk Imricha Tököliho z vtedajšieho Pressburgu prichádza k nám z Viedne rád Milosrdných bratov a stavia sa barokový kláštorno-nemocničný komplex, ktorý dal námestiu súčasný trojuholníkový tvar. Priemyselná revolúcia prináša so sebou neoslohy (Kostol Reformovanej cirkvi) Rakúsko maďarské vyrovnanie príklad uhorskej architektúry (budova Hlavnej pošty), Československá republika a jej občianska spoločnosť zas art deco a kubizmus (palác Tatrabanky) neskôr špičkové príklady funkcionalizmu (obchodný dom Brouk a Manderlák, séria družstevných budov). Totalitný režim sa tu tiež vyfarbil (obchodný dom Dunaj) ako aj postmoderna po novembri ´89 (budova ČSOB, Zlatý jeleň).

Fotografie Námestia SNP Zdroj: MIB (Živé námestie – Výskum urbanistických vzťahov a výkonnosti územia, autori: Igor Marko a kol.; zbierka Juraja Horvátha)

Nie len architektúra sa menila so zmenou režimu, ale aj názvy ulíc. Námestie SNP malo týchto mien až absurdne veľa. V podstate každá zmena vládneho režimu toto námestie premenovala. Pôvodné Milosrdné námestie bolo významnou zastávkou korunovačných sprievodov uhorských kráľov ale väčšinou bolo používané ako trhové námestie nazývané: Zelený alebo Obilný trh a poniže Chlebový trh. Za vlády Františka Jozefa I. dostalo prvé politické meno podľa najbližšieho spojenca Nemeckého cisára Wilhelma II. von Hohenzolern – Keiser Wilhelm-platz. Po prvej svetovej vojne a rozpade monarchie vzniká Československo a námestie je premenované na Námestie Republiky. Koncom tridsiatych rokov nástupom fašizmu a rozdelením Československa a vznikom Slovenského štátu sa námestie premenovalo podľa národovca – Námestie Andreja Hlinku. Po oslobodení od fašizmu a nástupe budovania Komunizmu sa námestie premenovalo podľa osloboditeľa na Námestie J. V. Stalina. Po jeho smrti a priamo následnej smrti nášho prvého robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda bolo námestie premenované na Námestie SNP. A ostatne, v novembri 2019, 30 rokov po páde totalitného režimu Komunistickej strany bola časť námestia, niekdajší chlebový trh premenovaná na Námestie Nežnej revolúcie. Kto vie aký režim nás ešte čaká v týchto pohnutých dobách? Čo bude ďalej? Pre pokračovanie tejto absurdnej a už aj zábavnej tradície dávam návrh pre súčasný režim na zmenu názvu na Koronámestie.

Dúfajme, že nezostane ľudoprázdne už dlho, a že sa sem ľudia čoskoro vrátia s celým životom mesta, a že plánované revitalizačné zásahy urobia z tohoto priestoru skutočné srdce mesta.

Hypotetická rekonštrukcia románskej rotundy (vľavo), kaplnky sv. Jakuba (v strede) a archeologický výskum náleziska (vpravo) Zdroj: Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, www.muop.bratislava.sk
Odhalenie základov románskeho kostola sv. Vavrinca v roku 1935 Zdroj MIB (Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, www.muop.bratislava.sk)
Kláštor a nemocnica Hospitálskeho rádu sv. Jána z Boha, Milosrdných bratov 1690-1692 Kostol Navštívenia Panny Márie a 1723 – 1728 Kláštor s nemocnicou.
Foto: Pinterest používateľ Frico
 Neorománsky kostol kresťanskej reformovanej cirkvi, ktorý navrhol čerstvo vyštudovaný mladý architekt Franz Wimmer v roku 1913
Foto: webumenia.sk
Tržnica mala nahradiť chlebový trh. Bola postavená podľa výťazného projektu Veritas kolektívu architektov Dobisz, Laubner a Nechyba, ktorí mali evidentne dosť skúseností s podobnými stavbami. Keby ich aj nemali, mali k dispozícii množstvo odbornej literatúry, ktorá vtedy priamo obsahovala návody, ako stavať tržnice. Nová halová stavba, ktorú verejnosti odovzdali 1. novembra 1910. Zdroj: Bratislavské noviny
Gyula Pártos: Hlavná pošta, Bratislava, 1909-1912, pôvodné priečelie. Eklektizujúci uhorský štýl, ktorý on sám nazýva „tretí barok“. So svojim návrhom porazil v súťaži roku 1902 aj Edmunda Lechnera. A hlavne interiérom pripomína Lechnerovú halu poštovej sporiteľne v Budapešti. Budova bola neskôr dosť nešťastne nadstavaná.
Zdroj : DULLA, Matúš, MORAVČÍKOVÁ, Henrieta. 2002. Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava : Slovart 2002. ISBN 80-7145-684-5
Bankový palác Tatrabanky, art deco budova inšpirovaná neoklasicizmom, Milan Michal Harminc v rokoch 1922 – 1925 Foto: Wikipédia
Foto: Otvorenie obchodného domu Bohuslav Brouk v Bratislave v roku 1936, Viliam Malík, webumenia.sk
Budova bola postavená za 30 dní podľa návrhu architekta Christiana Ludwiga z roku 1935. Mimoriadne cenené je riešenie prízemia so zaoblenými ostrovčekovými výkladmi. Zdroj: ŠLACHTA, Štefan. 1996. Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918-1950. Bratislava : Meritum 1996. ISBN 80-88791-16-2
Dom odievania – Obchodný dom Dunaj postavený 1985 podľa návrhu Petra Minaroviča s Jána Bahnu z roku 1978. Vertikálne členenie fasády a tmavé sklo dáva budove monumentálny výraz. obchodný dom má asymetrický vstup a zásobovanie je riešené zo zadu z Nedbalovej ulice. Zdroj: ŽALMAN, Peter. 2007. Architektonický atlas Bratislava 1970-2006. Bratislava : Peter Žalman 2007. ISBN 80-969604-1-5
Foto: bahna.sk
Pamätník Slovenského národného povstania bol postavený v roku 1974. Autormi sú sochár Ján Kulich a architekt Dušan Kuzma. V súčasnosti je pamätník národnou kultúrnou pamiatkou a je tiež zapísaný v zozname vojnových hrobov Ministerstva vnútra slovenskej republiky. Majiteľom je Hlavné mesto SR Bratislava, správcom príspevková organizácia hlavného mesta Marianum. „Jadro myšlienky a umeleckej koncepcie tvoria tri monumentálne bronzové plastiky. Pomník zrozumiteľným spôsobom vyjadruje myšlienku – oslavu hrdinstva bojovníkov SNP, jeho všeľudový a internacionálny charakter a večnú družbu československého a sovietskeho ľudu. Tieto myšlienky sú výtvarne umocnené v postave partizána, ktorý má v ruke sovietsky samopal, symbolizujúci pomoc ZSSR v SNP. Utrpenie a všeľudový charakter je vyjadrený v postave dedinskej matky a ženy, ktoré niesli ťarchu utrpenia.“ Dnes predstavuje pamätník odkaz na boj o slobodu. Poskytuje zázemie pre krátky oddych či zastavenie, je však možné povedať, že jeho aktuálne riešenie spôsobuje, že potenciál okolitého územia nie je plne využitý. (Metropolitný inštitút Bratislavy, Námestie SNP a Kamenné námestie, Bratislava Súťažný dialóg 2019/2020 _ Zadanie)
Foto: Wikipedia
Pamätník J.V. Stalina na dnešnom Námestí SNP. Vytvoril ho sochár Pavol Bán. Socha stále existuje v depozite a pred nedávnom bola súčasťou expozície Prerušená pieseň – Umenie socialistického realizmu 1948 – 1956 Slovenskej národnej Galérie. Foto: TASR Zdroj: SME
Obelisková fontána na vtedajšom Námestí Republiky v roku 1925
Zdroj: SALNER, Peter a kol. 1991. Taká bola Bratislava. Bratislava : Veda, 1991. ISBN 80-224-0252-4
Koniec tretej Ficovej vlády, marec 2018. Zdroj: bratislava.dnes24.sk
Koniec totality, november 1989. Foto: TASR
Koniec Pražskej jari, august 1968. Foto: Ján Lörincz / SITA.
Koniec Pražskej jari, august 1968. Foto: Ján Lörincz/SITA
Korunovácia Ferdinanda V. v Pressburgu, prísaha na námestí Milosrdných bratov, 28. September 1830 – posledná korunovácia Uhorského kráľa v Bratislave.
Zdroj: webumenia.sk, zbierka GMB Autor: Eduard Gurk

2 thoughts on “Bratislavské Námestie mnohých mien

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *