Maroko a jeho okúzlujúci juh

Autor článku a fotografií: sprievodca Tatiana Buková

O Maroku sa v poslednej dobe píše čoraz viac článkov. Pribúda množstvo turistov, ktorí sú nadchnutí jeho čarom, autentickosťou jeho starovekých hlinených ksárov, dominantých kasieb a vônou jeho soukov.

Táto krajina má toho však ešte viac čo ponúknúť. Unikátna geografická diverzita územia, pohorie Atlas, ktoré sa tiahne celým vnútrozemím krajiny, na severe končiacim u pohoria Rif v Stredozemnom mori a na juhozápade krajiny v Atlantickom oceáne no a juh Maroka kde Atlas končí v púštnom pohorí aby sa nakoniec stratil v nekonečnej Sahare.

Práve juh Maroka má pre mnohých návštevníkom to prvenstvo, čaro púšte uchvátilo už množstvo návštevníkov v dávnej minulosti a pokračuje až dodnes.

Množstvo okruhov ktoré sa dajú spraviť celou krajinou je nespočetne veľa.

Ja som v posledných rokov čoraz viac priťahovaná juhom Maroka / tu však momentálne nepočítam Západnú Saharu ktorá stále nie je úplne doporučovaná turistom z hľadiska bezpečnosti na druhej strane v poslednej dobe takisto čoraz viac priťahuje pozornosť/.

Juh Maroka myslím tým hlavne juhovýchod najbližšie k hraniciam Alžírska, oáza Figuig od najnižšie posledného mesta Bourfa juhovýchodne, tá sa dá dosiahnúť napr. z Oujdy a potom juh – západ do Erfoud a najväčšie marocké duny Erg Chebbi v Merzouge, a na západ Zagora odkiaľ sa robia výlety na duny v Erg Chgaga, tie sa dajú dosiahnúť aj z Foum Zguid alebo Zagory. Tieto výlety sa robia najlepšie z Marakéša príp. z Fésu.

Foum Zguid je menej navštevovaný turistami ale je to pekný výlet napr. z letoviska Agadir ked máte záujem preniknúť viac do berberskej kultúry Tamazigh a vidieť napr. typické berberké dedinky na juhu a v pohorí Atlas je ich tam obrovské množstvo.

Do Zagory aj Erfoudu sa dá prísť práve z Marakéšu cez najvyššie položený prejazd v Maroku Tiz’n‘Tichka vo výške 2260nm, ďalej sa prechádza cez filmové mestečko Ourzazate potom či sa dáte rovno dolu na juh na Zagoru alebo na východ smerom k Rissani v obidvoch prípadoch budete prechádzať cez údolie oáz s unikátnými pôvodnými ksarmi.

Urobiť trasu naraz z Marakéšu až do Erfoudu sa dá za jeden deň ale doporučem džípom, vtedy sa dostanemete na miesta ťažko dosažiteľné autom, cesty nie sú na všetkých úsekoch v dobrom stave ale robí sa natom. Prípadne niekoľko týždnov na ťave  aj to má svoje čaro.

Vysoký Atlas
prejazd smer Tiz’n’Tichka, najvyššie položená cesta v Maroku

Význam slova Ksar pl. Ksour, ktoré sa takto vyslovuje v magrebčine je pôvodne arabsky kasar znamená palác alebo hrad, v berberskej tamazigh sa vyslovuje Aghrem/pl.Ighrem, má viac významov cez opevnenú dedinku/mesto až po obrannú pevnosť.

V Maghrebe väčšinou takýto Ksar pozostával z viacerých domov postavených spolu vedľa seba, tie mali väčšinou svoje ghorfy, miestnosti na skaldovanie napr.obilia a iných potravín, mali v sebe mešitu, hammam, pece atd.. Materiál sa používal hlina, slama, kamene.

Maghreb sa geograficky rozprestiera od egyptskej Alexandrii po Atlantické pobrežie pri Maroku, znamená západná zem alebo miesto, kde zapadá slnko. Svoj pôvod má vo fenickom slove Mahourim. Je viac použití slova Maghreb, Maroko sa volá al-mamlakah al-maghribiyah – Západné kráľovstvo, al-Maghrib al-Aqsa vo význame Vzdialený západ, kde patrí územie Maroka po Alžírske mesto Tiaret.

Ksar Ait Ben Haddou v provincií Ourzazate

Niektoré ksary práve v horských oblastiach Atlasu mali svoje sýpky postavené separátne a to väčšinou na vyvýšenom mieste na kopci aby neboli ľahko dosiahnuteľné a vyrabované. Takýmto sýpkach sa hovorilo Agadir pl. Igoudar a takisto sa dosť často používali aj na uskladnenie cennosti kt. neboli vždy v bezpečí v ksaroch. V agadiroch sa uskladnovalo: pšenica /tá vydržala aj 25r/, madle, ktorými je dnes Maroko preslávené /vydržali 20r./, argánové orechy na olej vydržali až 30rokov, v hlinených príp. sklenených nádobách a konviciach sa uskladňovali med, maslo, olej.

Agadir mal aj obrannú funkciu, v prípade nájazdov rôznych nomádských kmeňov sa vo vnútornom nádvorí združovali práve ženy a deti. V dobe mieru mohli zase slúžiť ako skrýše pre karavany ktoré sa snažili previesť svoj exotické komodity z východu na západ. Neskoršie funkčne splývali so ksourmi.

Na ceste „tisíc kasieb“ z Ourzazate do Erfoudu sú unikátne opevnené kasby. Kasbah, arabsky kasabah, berbersky Tighremt má viac významov, môže to byť centrálna časť mesta ktorá v minulosti slúžila na vojenské alebo administratívne účely, alebo citadela, Kasbah môže byť aj druh obytného sídla významnej vládnucej rodiny daného regiónu, ktoré vznikli práve v dobe kolonizácie. Takéto ksoury, kasby a ighremy sú rozšírené práve v regione Severnej Afriky. Vnútrozemie a juh Maroko je nimi unikátne posiate.

Ksour v údoli Todra.
Agadir Imchguiguilne pri Ait Baha v regióne Souss-Massa.
Kasba v Skoure

Na juhovýchode Maroka sú to najmä známe ksoury v oázach v údolí Ziz, Draa, Dadès, Todra a Tafilalelt. Odtiaľto pochádzajú mnohé významné marocké dynastie ako aj tá, čo je dnes práve pri moci, Alávitovská.

Igoudary sú najviac zachované v oblasti južného Atlasu – Antiatlasu a majú unikátnú architektonickú štruktúru, tá sá odlišovala podľa regiónov.

Najmä oblasť okolia Tafraute, Tata, Taroudant či Foum Zguid ponúká krásne panorámy na tieto agadiry, niektoré ešte stále stoja vďaka reštauračným prácam napr. francúzskych a španielských reštaurátorov.

Kasby, okrem „cesty tisícich kasieb“ nájdete aj v mestách, v starovekých opevnených medinách ako aj v pohorí Vysoký Atlas kde sú vo veľkej miere stále zachované.

Ak máte aspoň dva týždne času, môžete spraviť zaujímavú jazdu z Marakéšu do Oujdy prip. až Al-Hoceimy cez juh.

Z Marakéša sa vydáte cez Tiz’n’Tichka, ďalej dolu na Ourzazate, udolie Tisíc Kasieb až do Erfoudu a regiónu Tafilalelt a z Erfoudu smerom k Erg Chebbi k najvyšším marockým dunám. Čo doporučujem je pár zaujímavých zástavok cestou.

Vo Ourzazate určite stojí za to sa zdržať aspoň pár hodín, mesto ako mnohé marocké južné mestá bolo založené francúzskymi légiami, v r.1928 aby mali pod kontrolou rebelov na juhu.

Južne pod mestom sa tiahne údolie rieky Draa, na západ údolie Tafilalt a medzi nimi údolie Dadès.

Pred mestom sú filmové štúdia, najznámejšie sú štúdia Atlas alebo CLA. Pre tých čo videli mnohé svetovo známe historické filmy, to je naozaj zážitok. Štúdia sú cestou ku ksaru Ait Ben Hadou, v ktorom sa takisto točilo dosť filmov a je to najfotogenickejší ksar v Maroku. Netreba ho minúť!

V meste bolo Talianmi od r.1981 postavené múzeum ktoré mapuje takmer najznámejšie filmy ktoré sa v okolí natáčali.A netreba ani vynechať návštevu kasby Taourirt pašu Tami El Glaouiho priamo v cenre Ourazazate. Tento kontroverzný paša kooperoval v dobe kolonizácie s Francúzmi, od r.1912 bol vyhlásený vtedajším sultánom Moulayom Youssefom pašom – guvernátorom Marakéšu a neskoršie ked Francúzi okupovali juh Maroka sa nazýval pánom Atlasu, vlastnil mnohé najväčšie kasby v Maroku. Okrem Ourzazate jeho ďaľšiu kasbu nájdete cestou z Marakéša smer prejazd Tiz’n’Tichka treba odbočiť z cesty smer Kasba Telouet.

Z Ourzazate začína tá pravá južanská atmosféra, cesta „tisíc kazieb“, ponúká prekrásne zábery na fotenie, kasby, ksoury v oázach, panorámy cestou na horskú oblasť Atlasu, vysoké brála Todra Gorge alebo Todra Dades. Stojí za zážitok sa prejsť v niektorej z oáz, kde nielen z panorámy ale aj priamo môžte vidieť, že oázy v minulosti a dnes stále drží pri život pestovanie ďatlových paliem a predaj ďatlí. Pre mnohých je to celoživotná práca, lezú po nich niekoľko krát za rok, aby opelili samčie so samičími výhonkami, potom aby dozrela úroda ich musia prikrývať kôli ďaždu a potom keď je zber.

Ked sa vydáte smerom na juh doporučujem vyskúšať ubytovanie v niektorej kasbe alebo v riáde, čo sú luxusnejšie átriové záhradné domy, ktoré sú dnes mnohé prestavané na ubytovacie zariadenia a takto vďaka turizmu sú peniaze na ich udržiavanie.

A v púšti prenocovanie rozhodne v stanových táboroch. Kde vnoci pokiaľ je dobrá vyditeľnosť môžete si tiež vychutnať unikátny pohľad na hviezdy.

Potom cesta vedia do najnavštevovanjšie oblasti do Erfoudu a údolia Tafilalt s cieľom dosiahnúť najväčšie duny v Maroku Erg Chebbi pri Merzuge. Tafilalt začína pod Rissani, bola to niekedy veľmi dôležitá oáza, kde zastavovali karavány, ktoré dlhé týždne putovali Saharou. Tam kde stojí dnes Rissani bolo dakedy známe stredoveké mesto Sijilmasa založené v 8stor. a bolo hlavným mestom Tafilalt. Mesto bohatlo práve z karavanného obchodu, zlato, soľ, otroci, slonovina, a.i., bolo dôležitou zastávkou práve pre karavány, ktoré putovali z Ghanského kráľovstva priamo do Egypta. Zlato sa dovážalo zo Sudánu aby sa v Sijjilmase tlačili z neho mince a tie sa našli dokonca aj v Jordánsku.

20km južnejšie pod Rissani sa nachádza maozóleum Moulay Ali Cherifa zakladateľa dnešnej Alávitovskej dynastie.

Nekonečné duny Erg Chebbi pri Merzouge. / Erg =Duny/

V oáza Merzouga začínajú Erg Chebbi, duny dosahujú 30km šírku a výšku až 250m. Preto sa právom nazývajú najväčšie duny v Maroku.

Merzougu aj Erg Chebbi dosiahnete najlepšie z Erfoudu aj ked sú bližšie k Rissani. Unikátne je ísť si vychutnať duny pri západe slnka, najlepšie na ťave lebo ňou sa môžte dostať čo najvyššie. Je to unikátny relaxačný zážitok kde zabudnete na všetky strasti života.

Maroko má takisto množstvo zachovaných prehistorických maľieb, ktoré sa niekde len tak povaľujú a nie sú ľahko k nájdeniu. Juh, Vysoký a Nízky Atlas ich má najviac. Ak by ste chceli vyraziť ešte ďaľej ako sú duny Erg Chebbi a máte dobrého vodiča ktorý pozná cestu, doporučujem ísť ešte viac na juh za Taouz, v okolí Taouz severozápadne sú prehistorické maľby, smerom k juhozápadu dojdete k skalným prehistorickým hrobkám, ich datovanie nie je jasné, niektorí historici tvrdia že sú berberské a majú okolo 5000r. Prehistorické rytiny sú ešte staršie, niektoré z 4500 p.n.l.

Taouz je 35km od hranice s Alžírskom. Tá je však už od r.1994 stále zavretá. Potom ako bol spáchaný atentát na hotel Atlas Asni v Marakéši a podozrenie bolo, že za tým je Alžírko, Maroko udelilo vízovú povinnosť pre Alžírčanov a Alžírsko nato zavrelo hranicu s Marokom, dôvody uviedlo že k ním z Maroku idú len drogy a to pre ich krajinu je negatívne…atd. Maroko niekoľko krát urobilo krok vpred aby sa hranica otvorila ale Alžírsko to stále odmieta.

V okolí Taouz je to ako na konci sveta. Nikde žiadna civilizácia. Niektorí odvážni idú k Erg Ouzina kde sa dá prenocovať, ja doporučujem vrátiť sa k Merzouge a prenocovať v okolí Erfoudu, kde je viac možností a takisto ak na druhý deň sa ide smerom na západ k Zagore alebo na sever k oáze Figuig je to bližšie.

Cestou z Erfoudu je dobre vidieť starodávne zavlažovacie kanály, ktoré sú prevážne v púšti a ťahali sa aj niekoľko km, pôvodných názvov je viac, volajú ich Khettara, Foggara, Faghare v Severnej Afrike, v juhovýchodnej Ázií, Kanat, Kariz, Karaz..atď. Jedná sa o horizontálne tunely, ktorými sa ťahala voda aj niekoľko km z pohoria dolu do nížiny a slúžila na zavlažovanie a zásobovanie vody do oáz, prip. do väčších miest. Tunely boli pospájané studňami, ktoré sa dali otvoriť, slúžili na ventiláciu ale aj na čistenie tunelov. Vznik a pôvod kanátov nie je úplne jasný, niektorí historici tvrdia, že majú pôvod perzský a existovali už v dobe Achamejnovskej dynastie. Nájdete ich dnes aj v Iraku, Iráne, Afganistan, Azerbadžane, Ománe a Pakistane. Majú aj cez 70km, je to unikátne ako mohli byť vyrobené človekom. V Iráne dnes existuje 37 000 kanátov, ktoré sa stále používajú z celkovo 120 000 a z toho 11 je zapísaných na zozname UNESCO. Niektoré majú viac ako 3000 rokov.

Vulkanická podoba kanátov severne od Erfoudu.

Keď sa rozhodnete vidieť Figuig, ráno treba vyraziť z Erfoudu smer Er-Rachidia, Boudnib, Bouarfa a Figuig.

Celý juh a hlavne oblasť v okoli Erfoud je priam posiate starodávnymi fosíliami. Množstvo ťažných strojov ich doluje v niekoľko metrovej hĺbke. Je to aj práca mnohých ľudí, ktorí žijú na juhu. Pracujú v doloh a potom následne vo fabrikách, kde sa tieto unikátne fosílie obrusujú do rôznych dekoračných stolov, misiek, mydelničiek..atd. Fosílie sú rôzne trilobity, amonity, ai., existuje ich veľké množstvo druhov. Niektoré majú aj niekoľko miliónov rokov. Kedže pôvodne tam, kde je púšť bolo dno mora. Maroko je práve kôli obrovskému výskytu fosílií „raj pre paleontológov“. Ďaľšie zamestnanie na juhu okrem pestovateľov v oázach je práve tento fosílny priemysel. Mladšia generácia uprednostňuje však skôr prácu v turizme. Sprievodcovia, prevádzkovatelia ubytovacích zariadení, reštaurácií, kedže juh prosperuje vo veľkej miere práve aj vďaka turizmu.

Oáza Figuig

Oáza Figuig, sa skladá zo siedmich ksárov o ploche 650 ha, je považovaná za jednú z najkrajších ale aj najstarších marockých oáz, datuje sa do 12storočia a leží priamo pri hranici s Alžírskom. Ženy sú oblečené na rozdiel od ostatných oáz v Maroku v bielom „malhafe“ /doslova plachta/ a nie čiernom alebo farebnom. V bielom je žena oblečená ak je vdova, čierna sa používa na bežné nosenie. V oáze Figuig je to biela farba, ktorá dominuje.

Z oázy Figuig sa dá ísť na sever smer Bouarfa, Tendrara, Ait Bni Mathar, Oujda a letovisko Saidia pri Stredozemnom mori. Je to príležitosť vidieť niečo aj zo severu Maroka či prípadne ešte severozápadnejšie do Al-Hoceimy a pozrieť si severné pobrežie aj so španielskými enklávami.

V oáze Figuig doporučujem prespať a prejsť sa aspoň jedným zo ksárov. Napočudovanie nie je tak navštevovaná turistami ako Erfoud ale turistický potenciál má. Možno je to práve jej ďaleká pozícia od osatných zaujímavých miest. Stojí však za návštevu.

Ak nemáte záujem o sever a chcete ešte pokračovať ďalej na západ smer Zagora, je možnosť z Erfoudu ísť smer západ spodnou cestou, aby ste nešli opäť cez Ourzazate, cesta je len možná so 4×4 jeepom, smer Alnif, Tazzarine, môžte zastaviť potom v Nkob na prehistorických rytinách a pokračovať ďalej na TinzoulineZagoru, kde sa dá prenocovať.

Ženy v oáze Figuig v typicky bielom zahalení.
Starodávny minaret v jednom z ksárov vo Figuig, 12stor.
Zaouia Naciri v Tamegroute
Tinfou pri Zagore, kde je možnosť prenocovať v púštnom kempe.

Zagora, starodávne mesto z doby Almorávidovcov, 11stor. V dnešnej podobe bolo postavené v 20stor. Z mesta pokračovali karavány do Timbuku, Malí a cesta im trvala približne 52dní a armáde Sáadskeho sultána 135dní, Sáadsky sultán Ahmed Al Mansour si podmanil zlaté doly v Timbuktu, čo zabezpečilo dynastií bohatstvo. Zo Zagory sa dá vyraziť do púšte, v blízkosti sú duny Tinfou, kde sa dá zastaviť prip.prenocovať pokiaľ nemáte už viac času a prídete do Zagory pred západom. Ak však chcete ešte ďalej smer M’hamid a je ešte dostatočne vidno, doporučujem zastaviť v Tamegroute, niektorí historici sa domnievajú, že v tejto oblasti existovalo staré mesto Tagmadert, ktoré založil Mohammad ash-Sheikh zakladateľ Saadskej dynastie v 16stor. Dnes tu nájdete Zaoiu Naciri, založenú v 17stor. Ahmedom Nacirim, je to náboženský komplex, ktorého súčasťou je mešita, medressah /koránová škola/, knižnica ktorá obsahuje 4000 rukopisov, a okrem toho ešte aj preklad Pytagora do arabčiny, ktorý má 500r a starodávne knihy koránu niektorí aj z 13stor. V Tamegroute sa nachádzajú aj jedny z najstarších hrnčiarskych dielní v Maroku ku ktorým sa dostanete aj ked prejdete najskôr podzemný ksar, kde stále ešte žije zopár rodín.

Po Tamegroute sa dá ďalej pokračovať k dunám Erg Ligoudi, kde si môžte oddychnúť prip.naobedovať sa v stanovom tábore Ligoudi a poobede pokračovať do Erg Chgaga a zostať tam na noc. Erg Chegaga sú druhé najväčšie duny v Maroku po Erg Chebbi, o dĺžke 40km, šírke 15m a výške 60m oproti výške 250 pri Erg Chebbi. Erg Chgaga nie sú až tak frekventovane navštevované turistami ako Erg Chebbi a práve to im dodáva svojskú atmosféru.

Na druhý deň treba vyraziť ďalej smer Taroudant až Agadir, dvoma cestami na výber, jedna je smer Tata, Ighrem a zastaviť sa pozrieť agadir Ait Dou Ouzesu za Ihgrem, alebo agadir Ait Mellal za Tatou, takisto zavlažovaciu priehradu a jaskyne netopierov. Je to príjemné vidieť ešte pôvodné berberské sýpky. Ak by ste išli severnou cestou smer Tazenakht a Taliouine, môžte sa zastaviť a ochutnať miestny šafránový čaj, ktorý je v okolí Taliouine vychýrený, mesto je centrom pestovania šafránu v Maroku, prípadne v Tazenakht zastaviť na berberské kelimy. Maroko je výborné na nákupy obzvlásť ak máte záľubu v rôznych tradičných orientálnych doplnkou do bytu tak to vrelo doporučujem.

Na záver tak ako keby ste išli z Erfoudu na Figuig a potom na sever je príjemné aspoň na 2-3dní si oddychnuť pri mori. Na sever od Figuig je letovisko Saidia pri Stredozemnm mori a na západ od Taroudant letovisko Agadir pri Atlantickom oceáne.

Kto však nepotrebuje plávať a chce ísť ďalej, oplatí sa vrátiť kľudne aj z Agadiru po diaľnici smer do mesta Marakéš. Marakéš je jedno z najkrajších miest v Maroku. Mne takisto veľmi prirástlo k srdcu. Má množstvo zaujímavých pamiatok, atmosféru, café v tradičnom ale aj modernom štýle. Autentickosť pôvodnej mediny a souks je však unikátna a v tom je taktiež čaro tohto „červenéhe mesta“.

Najlepšie obdobie na púšť je september, október. Ostatné mesiace v roku sa dajú robiť výlety do púšte ale teploty už viac kolíšu. Jesenné slnko je najlepšie na fotenie obzvlášť v púšti.

Erg Chgaga

Pôvodní Maročania, dnes sa stále ešte nepresne nazývajú Berberi, takto ich nazývali Rimania aby ich odlíšili od skupiny egyptskej či helenistickej ale Berberi sa presne volajú Imaghizen, kultúra Tamazigh /slobodní ľudia/, patria do pre-arabskej skupiny, neskôr sa asymilovali na kultúru arabskú a dnes je niekedy ťažko odlíšiť tých stále pôvodných Imaghizen, Ak túto kultúru spoznáte nebudete ich volať viac Berberi, proste z rešpektu.

Aký je ich skutočný pôvod? Prišli údajne z východu a ešte pred príchodom pobývali africkú časť pozdĺž Stredozemného mora niekoľko tisíc rokov, Gréci ich nazývali Lýbijčania, môžno boli starší ako si myslíme. Sú aj domnieky že majú s Egypťanmi spoločných kultúrných alebo etnických predkov. Niektorí boli Nomádi, ďaľší žili usadlým spôsobom života.

Dajú sa nájsť od západu severnej Afriky až po Oázu Siwa v Egypte. Dokonca aj dnes už neexistujúca kultúra Guančov na Kanárskych ostrov sa považujú takisto za kultúru Tamazigh. Majú odlišné správanie aj fyzionómiu od Arabou, v Maroku patria medzi pôvodné obyvateľstvo. Môžte medzi nimi nájsť príjemných ľudí a priateľov na celý život.

Cestovanie po Maroku obzvlášť po jeho juhu je unikátnym zážitkom!

Marockí Berberi
Strážca agadiru
Ženy na juhu oblečené do farebného malhafe.
Podvečer, centrom Zagory, centrálna mešita v postavená v štýle kasby
Duny pri Foum Zguid

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *