Spišská Sobota

Vypracovala: Mgr. Jarmila Rákoczyová

  • Všeobecné informácie
  • História
  • Najvýznamnejšie pamiatky
  • Osobnosti
  • Zaujímavosti

Všeobecné informácie

Mestská pamiatková rezervácia od r. 1950

Od r. 1946 jedna z mestských častí Popradu. Nachádza sa v jeho severozápadnej časti na mierne vyvýšenej terase nad riekou Poprad. Od svojho založenia až po pričlenenie k mestu Poprad bola samostatným mestečkom a z jej vzhľadu je zrejmé, že ide o uzavretý historický celok. Svedčí o tom aj námestie v tvare šošovky lemované gotickými, renesančnými a barokovými meštianskymi domami.

V súčasnosti má takmer 2800 obyvateľov a 600 domov.

História

Podľa najstaršej písomnej zmienky – darovacej listiny kráľa Bela IV. z r. 1256 sa nazývala Forum Sabbathe (Sobotný trh). Z doterajších poznatkov je zrejmé, že najstaršie osídlenie historického jadra existovalo dávno pred prvou písomnou správou o ňom. Pôvodná osada vznikla na priesečníku dvoch významných obchodných miest – Veľkej cesty západo-východnej, spájajúcej územie Liptova a Šariša, smerujúcej cez Levoču a cesty severo-južnej, ktorá viedla popri rieke Poprad z Uhorska do Poľska. Predpokladá sa, že v prvotnej trhovej osade žilo obyvateľstvo slovanského pôvodu.

Ďalšie písomné zmienky pochádzajú z rokov 12711273. Sú to listiny, v ktorých sa spomína pod názvom Mons Sancti Georgii. Táto zmena názvu nesporne súvisí s príchodom nemeckých kolonistov na Spiš v 2. polovici 13. storočia, ktorí sem boli povolaní po pustošivom vpáde Tatárov v rokoch 1241-1242. Zasvätenie najstaršej stavby osady – románskeho kostola z polovice 13. storočia sv. Jurajovi je typické pre lokality strategického významu. Z neho vychádzajúci názov mestečka sa udržal po celý stredovek.

Zvláštnosťou osady bolo, že v porovnaní s inými mala pomerne malý chotár. Vysvetľuje sa to tým, že obyvatelia sa venovali predovšetkým obchodu a remeslám a neboli roľníci.

V roku 1380 kráľ Ľudovít I. udelil mestečku právo usporadúvať týždenné sobotné trhy, v skutočnosti však toto privilégium iba zlegalizovalo existujúci stav.

Významným medzníkom bol rok 1412, kedy kráľ Žigmund dal poľskému kráľovi Vladislavovi do zálohu 13 spišských mestečiek vrátane Spišskej Soboty. Záloh, ktorý bol pôvodne myslený na krátky čas, trval nakoniec takmer 360 rokov. Zálohované mestečká po právnej stránke zostali súčasťou uhorského kráľovstva ale po stránke správnej podliehali poľskej strane, ktorá nad nimi vykonávala vrchnostenský dozor.

V druhej polovici 15. a v priebehu 16. storočia mestečko hospodársky prekvitalo. Odzrkadlilo sa to aj v stavebnom ruchu. Aj kostol svätého Juraja prešiel významnou prestavbou. V druhej polovici 16. storočia, po veľkom požiari, bola dostavaná kostolná veža, postavená bola renesančná radnica, samostatná kamenná zvonica, vybudovaný bol mestský vodovod. V tomto období bola zástavba historického jadra SS viac-menej ukončená.

Historické jadro bolo vytvorené radovou zástavbou jednoposchodových kamenných meštianskych domov na námestí v tvare šošovky a prízemných remeselníckych a garbiarskych kamenných (sčasti aj hlinených) domčekov na okrajových častiach námestia. Išlo prevažne o domy prejazdového typu ale aj domy priechodové a mázhauzové, ktoré boli situované na úzkych stredovekých parcelách. Domy boli zastrešené sedlovými šindľovými strechami so štítom a podlomenicou orientovanými do ulice, s vysunutými drevenými chrličmi na odvod dažďovej vody zo striech – tento systém sa na viacerých domoch v SS zachoval dodnes.

O národnostných pomeroch v mestečku svedčí cenný údaj zo 16. storočia. Mestská rada (1520) vydala rozhodnutie, že iba ten Slovák sa môže stať mešťanom, ktorý sa vie na súde sám obhajovať, čiže ovláda nemecký jazyk. Chotárne názvy mestečka aj celá jeho písomná agenda z toho obdobia boli nemecké, len zriedkakedy latinské.

Po legendárnej bitke na moháčskom poli vypukol celý rad protihabsburgských povstaní, ktoré trvali až do začiatku 18. storočia. V tomto búrlivom období sa obyvatelia SS rozhodli mestečko opevniť, avšak nedostali súhlas vrchnosti. Pretože nemohli vybudovať fortifikačné opevnenie, aké mala napríklad Levoča, vybudovali systém, aký mali aj ďalšie mestá v Uhorsku. Kamenné hospodárske stavby na konci parciel vytvorili uzavretý okruh a na vstupoch do mestečka vybudovali kamenné poschodové brány. Z bývalého opevnenia sa dodnes zachovalo len niekoľko objektov na južnej a západnej strane mestečka.

17. storočie zaznamenalo rozkvet cechov.

Naopak, 18. storočie bolo pre Spišskú Sobotu storočím stagnácie až úpadku. Na začiatku storočia vypukla morová epidémia. Okrem evanjelického kostola sa nepostavila jediná verejná budova. Navyše, v roku 1775 mesto postihol strašný požiar. Nedotknutých zostalo len zopár budov v blízkosti brán.

V roku 1772 bolo 13 zálohovaných spišských miest prinavrátených Uhorsku. Pripojenie k Uhorsku síce znamenalo určitú hospodársku ujmu, pretože obchodníci s poľskou soľou stratili zdroj obživy, ale väčšina obyvateľstva žila z remesiel a týždenné trhy a výročné jarmoky boli hospodársky najdôležitejšími udalosťami mestečka. Cechy postupne dožívali, až kým v 30-tych rokoch 20. storočia nezanikli.

V roku 1813 postihlo mestečko zemetrasenie, pri ktorom sa poškodili niektoré budovy, v kostole sv. Juraja bol poškodený chór a zrútila sa klenba v bočnej lodi.

Kapitalistická výroba sa v mestečku udomácnila až koncom 19. storočia. Stáli tu menšie továrničky na spracovanie ľanu a kovov, pálenica, píla a súkromná elektráreň.

Veľký význam pre mestečko mal rok 1876, keď sa stalo sídlom slúžnovského a volebného obvodu, okresného súdu a daňového úradu.

V roku 1871 bola otvorená košicko-bohumínska železnica, ktorá viedla susedným chotárom Popradu a podmienila rozvoj priemyslu mimo chotára Spišskej Soboty. V zápase o politické prvenstvo medzi týmito mestami sa rozhodlo až po vytvorení Československej republiky. V roku 1927 sa sídlom okresu stal Poprad. V roku 1946 bola v dôsledku snáh o koncentráciu Spišská Sobota spolu s ďalšími dvomi mestečkami zlúčená s Popradom v jednu politickú obec Poprad.

Pre svoj neporušený stredoveký urbanistický charakter bola SS v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Napriek tomuto oceneniu po vyvlastnení niektorých objektov štátom nastalo obdobie postupnej devastácie. Našťastie, mestečko zostalo uchránené od rozsiahlej asanácie, ktorá v 70-tych rokoch postihla viacero historických miest na Slovensku, medzi nimi aj Poprad. V 80-tych rokoch síce štát investoval do obnovy niekoľkých objektov, ale komplexnú obnovu sa až do roku 1989 nepodarilo vyriešiť. Až po roku 1989, keď jednotlivé budovy opäť získali konkrétnych vlastníkov a narastal záujem o túto mestskú časť aj Mestský úrad zareagoval a od 90-tych rokov podnikol viaceré kroky k naštartovaniu komplexnej obnovy MPR.

Najvýznamnejšie pamiatky

  • Farský rímskokatolícky kostol svätého Juraja
  • Renesančná zvonica
  • Mariánsky stĺp – Immaculata
  • Bývalá radnica
  • Barokovo-klasicistický kostol ev. a. v.
  • Meštianske domy

Kostol svätého Juraja (pol. 13. storočia)

História:

Pôvodne neskororománsky z polovice 13. storočia – z tohto obdobia sa zachovala loď s južným portálom. V rokoch 1460 – 1464 bol prestavaný domácim staviteľom J. Steinmetzom. Starú svätyňu zbúrali a postavili dnešnú väčšiu svätyňu. Loď zaklenuli na stredný stĺp, čím sa vytvorilo halové dvojlodie. Je to typické pre spišskú gotickú architektúru. Pilier stojaci v jej strede a držiaci túto klenbu, však skrýva v sebe aj kus symboliky – predstavuje totiž takzvaný arbor vitae, strom života stojaci v stratenom raji, pod ktorým sa tu na zemi zhromažďujú veriaci. Tento stĺp tiež rozdeľoval chrámovú loď na stranu mužskú a ženskú. Neviem, či viete, že ženy donedávna vždy stáli v kostole na strane ľavej, zatiaľ čo muži na strane pravej. Začiatkom 16. storočia pristavali na severnej strane kaplnku sv. Anny a sakristiu. V druhej polovici 17. storočia vznikol organový chór a spevácka empora. V 18. storočí postavili pred južný vstup predsieň so štukovou ornamentikou na priečelí, Boží hrob s maľovanými kulisami v severnej kaplnke, barokovo prestavali aj vežu.

V interiéri sa zachovalo päť neskorogotických krídlových tabuľových oltárov. Hlavný oltár z r. 1516 pochádza z dielne majstra Pavla z Levoče. Je na ňom plastika sv. Juraja na koni, ako zabíja draka, v predele oltára je výjav z Poslednej večere.

V roku 1755 pribudol neskorobarokový bočný oltár sv. Jozefa v severnej kaplnke.

Na stene presbytéria je gotické kamenné pastofórium s maľovanou freskou z 15. storočia a na tráme triumfálneho oblúka je umiestnená neskorogotická kalvária z r. 1489. Pri triumfálnom oblúku je umiestnená gotická kamenná krstiteľnica pochádzajúca z 1. polovice 14. storočia.

Ranobaroková kazateľnica, spevácka empora, zábradlie pred hlavným oltárom pochádzajú z polovice 17. storočia, epitaf z roku 1688, organová skriňa z druhej polovice 17. storočia z dielne domáceho majstra Pavla Grossa. V interiéri kostola sa zachovali aj renesančné a barokové senátorské lavice (stallá).

Oltáre

  • Oltár sv. Juraja
  • Oltár Panny Márie
  • Oltár sv. Antona Pustovníka
  • Oltár sv. Anny
  • Oltár sv. Mikuláša biskupa
  • Oltár sv. Jozefa

Hlavný oltár – oltár svätého Juraja

Hlavná oltárna skriňa – reliéf sv. Juraja

2 páry pevných a 2 páry pohyblivých krídel

Krídla – predné strany – postavy svätcov (Ján Krstiteľ, Florián, Krištof, Stanislav)

Krídla – zadné strany – maľba legendy o sv. Jurajovi z Kapadocie

Predela – reliéf Poslednej večere

Oltárny štít – Orodovníctvo (intercessio)

Gotické krídlové oltáre sú typickým znakom spišskej gotickej architektúry. Skladajú sa z hlavnej oltárnej skrine, v ktorej sú osadené vyrezávané postavy svätcov, ktorým je príslušný oltár zasvätený. Po boku oltárnej skrine sú pohyblivé oltárne tabule – krídla s maľbami znázorňujúcimi výjavy zo života svätcov a ich atribúty. Tieto krídla sú pomaľované z vnútornej ale aj z vonkajšej strany. Počas celého roka sú krídla otvorené, len v čase veľkonočného pôstu, na znak smútku, sú zatvorené. Iba vtedy je možné uvidieť maľby z ich vonkajšej strany

Rozmerný neskorogotický drevený krídlový oltár siahajúci až ku klenbe presbytéria sa do súčasnosti zachoval kompletne. Oltár je datovaný na boku predely na epištolovej strane rokom 1513 a signovaný monogramom CS. Rezbárske a sochárske práce vykonala dielňa, ktorú viedol majster Pavol z Levoče. Oltárne skulptúry vytvoril pomocník majstra Pavla, v literatúre nazývaný Majster reliéfu sv. Juraja zo Spišskej Soboty. Korigujúcu účasť na oltári mal nepochybne samotný majster Pavol. Skupina Poslednej večere v predele kompozične vychádza z rovnomennej skupiny na hlavnom oltári levočského kostola sv. Jakuba z r. 1508.

V symbióze s neskorogotickými prvkami sa na oltári uplatňuje renesančná ornamentika: v predele a na spodnej strane skrine sa rozvíja motív delfínov, oblúkový záklenok skrine má vetvovú girlandu s listami a plodmi. Nad ňou sú snopy spojené do reťazca, ktorý v oboch rohoch osedlávajú anjelici.

skrini (260×190 cm) je vysoký reliéf patróna mesta a kostola – sv. Juraja. Sv. Juraj je zobrazený ako mladý rytier víťaziaci nad drakom, symbolom zla. Do očí musí udrieť súmerná, pekná až detská tvár. Umelec zrejme vytvoril zámerný kontrast, zodpovedajúci situácii, v akej sa mladý hrdina ocitol, keď podstúpil nerovný boj. Juraj má postavenie ochrancu a symbolu mestských práv a slobôd. Drží meč ako symbol mestského hrdelného práva. Pozadie ústredného reliéfu vytvára opevnené mesto, z ktorého vychádza zástup ľudí, aby videl boj dobra so zlom. V kontexte doby začiatku 16. storočia, kedy turecké nebezpečenstvo predstavovalo pre Európu čoraz reálnejšiu hrozbu, vystupuje sv. Juraj ako ochranca kresťanstva.

Oltár má dva páry pevných a dva páry pohyblivých krídel. Prednú stranu krídel tvoria dve a dve tabule nad sebou so zláteným brokátovaným vzorom viniča a granátového jablka a maľovanými postavami svätcov – mučeníkov. Na ľavom krídle je sv. Ján Krstiteľ a sv. Florián – vojak, na pravom krídle sv. Krištof a sv. Stanislav – biskup.

Zadné strany pohyblivých krídel a pevné krídla obsahujú spolu osem tabúľ s maľbou legendy o vojakovi a mučeníkovi sv. Jurajovi z Kapadocie. Tabule už nemajú abstraktné zlátené pozadie ale modrú oblohu prevažne s výhľadom do krajiny.

Predelu (časť oltára pod oltárnou skriňou) vypĺňa plastická skupina poslednej večere. Predstavuje nepatrne pozmenenú verziu predely Jakubovho oltára v Levoči. Judáš sa tu príliš nezdôrazňuje, o to pôsobivejšie potom vyznievajú nezúčastnené postoje ďalších osôb – baviacich sa mladíkov, apoštola nalievajúceho víno i apoštola so zvieraťom.

Oltárny štít (časť oltára nad oltárnou skriňou) – vo fiálovom štíte pod baldachýnom zloženým z pretínajúcich sa oblúkov v tvare oslích chrbtov stojí na rozvilínovom podstavci skupina skulptúr vytvárajúcich Intercessio (príhovor – orodovníctvo): kľačiaca Panna Mária, Bolestný Kristus a tróniaci Boh Otec. Celok sa spomína ako tzv. Morový obraz, ktorý mohol pripomínať morovú epidémiu v rokoch 1508-1509 a prosbu za jej odvrátenie.

Oltár Panny Márie (1460-1470)

Hlavná oltárna skriňa – Madona s Ježiškom a sošky štyroch svätíc

Pohyblivé krídla:

Predná strana – mariánske výjavy

Zadná strana –Zvestovanie sv. Joachimovi, stretnutie Joachima so sv. Annou pri jeruzalemskej Zlatej bráne

Predela – maľované poprsia apoštolov s Kristom uprostred

Štít – reliéf Petra a Pavla

Oltár vznikol v rokoch 1460-1470 v levočskej maliarskej a rezbárskej dielni. Maliarom bol Majster Ján signovaný na levočskom oltári sv. Kataríny, rezbára označuje literatúra Majstrom oltára Panny Márie zo Spišskej Soboty a sv. Kataríny z Levoče. Obaja umelci pôsobili od 60. do 80. rokov 15. storočia, dodávali svoje diela po celom Spiši, Liptove, Gemeri a pracovali aj pre Malopoľsko.

Neskorogotický krídlový oltár stojí na čestnom mieste, na evanjeliovej strane v presbytériu. Je najstarším zachovaným krídlovým oltárom v Spišskej Sobote. Nebol nikdy hlavným oltárom, ako to niekedy mylne uvádza literatúra.

Patrí k prvým kompletne zachovaným neskorogotickým oltárom na Slovensku so skriňou (185 x 160 cm), maľovanými krídlami, predelou a fiálovým štítom. Oltár dodržiava typ zvaný Viereraltár, ktorý sa preniesol na Spiš zo Sliezska v 2. polovici 14. storočia a udržal sa tu až do obdobia okolo roku 1525. Centrálnu sochu Madony s Ježiškom sprevádzajú v oltárnej skrini dve a dve nad sebou umiestnené drobné sošky svätíc – panien a mučeníc so svojimi atribútmi alebo nástrojmi martýria: Sv. Dorota z Cézarey s košíkom kvetov v rukách, Sv. Katarína z Alexandrie s kolesom v ruke, Sv. Margita Antiochijská s drakom-diablom pri nohách a Sv. Barbora z Nikodémie s knihou a vežou (dve sochy roku 1993 odcudzili a v súčasnosti sú nahradené novými). Tieto štyri svätice – panny mučenice (Quattuor Virgine Capiteles) patrili v neskorom stredoveku k najuctievanejším. Sprevádzajú ústrednú figúru, Pannu panien, Pannu Máriu. Skulptúry svätíc stoja polygonálnych konzolách pod baldachýnmi, podobne ako Madona, nad ktorou je baldachýn, zložený z pretínajúcich sa kružieb v tvare oblúkov oslích chrbtov. Má na hlave korunu, na ľavej ruke pridržuje Ježiška, ktorý v pravej rúčke drží vtáčka a v ľavej handričkový cumlík. Pod nohami Panny Márie je polmesiac s tvárou obrátenou nadol. Sochu obklopujú schematické obláčky a svätožiara, usporiadané do tvaru mandorly.

Pohyblivé krídla majú na prednej strane namaľované štyri mariánske výjavy na pozadí zlátených rozvilín. Dej začína na spodnej tabuli ľavého krídla výjavom Zvestovanie Panny Márii. Horná tabuľa zobrazuje Narodenie pána v Betleheme. Dej pokračuje na hornej tabuli pravého pohyblivého krídla Klaňaním sa sv. Troch kráľov. Spodná tabuľa zobrazuje obetovanie v chráme, ktoré sa odohrávalo podľa židovských zákonov 40 dní po narodení dieťaťa.

Na oboch krídlach sú trojuholníkové štíty s maľovanými poprsiami prorokov. Na ľavom krídle je kráľ Šalamún s nápisovou páskou ospevujúcou Pannu Máriu. Na pravom drží prorok Izaiáš nápisovú pásku s textom „Hľa, Panna počala a porodí“.

Zadná strana krídel má dva výjavy. Na pravom krídle je Zvestovanie sv. Joachimovi, na ľavom stretnutie sv. Anny a sv. Joachima pri Zlatej bráne mesta Jeruzalem.

Oltár má nízku predelu s maľovanými poprsiami apoštolov a Kristom uprostred . Kristus je zobrazený ako Salvator Mundi (Spasiteľ sveta). Chýba maľba 12. apoštola.

Oltárny štít má 5 fiál spojených záclonovými oblúkmi s krabmi, ružicovými kvetmi a prelamovanou mriežkou. Stred tvorí reliéf sv. Petra a Pavla, ktorí držia Veraikon s maľovanou Kristovou hlavou.

Oltár sv. Antona Pustovníka (cca 1500)

Oltárna skriňa – skulptúra sv. Antona

Dve pevné a dve pohyblivé krídla – 12 malieb so svätoantonskou legendou

Predela – maľované polopostavy – bolestný Kristus, Panna Mária a sv. Ján Evanjelista

Skulptúra sv. Antona Pustovníka vznikla v spišskokapitulských dielňach. Jej rezbár je autorom niektorých skulptúr zo štítu oltára Korunovania Panny Márie v Spišskej Kapitule. Rukopis nadväzuje na tvorbu Nicolausa Gerhaerta van Leyden. Hoci sa to v literatúre mylne traduje, socha sv. Antona nemá nič spoločné s tvorbou Majstra Pavla z Levoče.

V spišskokapitulských dielňach namaľovali aj tabuľové obrazy. Ich autorom je maliar, ktorý sa podľa spišskosobotských malieb, ktoré sú jeho hlavným dielom, nazýva Majstrom svätoantonskej legendy alebo niekedy aj Majstrom fúkaných obláčikov podľa kaligraficky namaľovaných obláčikov, ktoré pripomínajú vyfúknuté kúdoly dymu. Oltár kompletne vznikol okolo roku 1500 alebo krátko po roku 1500.

Sv. Anton Pustovník bol v stredoveku veľmi vyhľadávaným a účinným patrónom. Uctieva sa ako patrón dobytka a viacerých poľnohospodárskych profesií. Je hlavne patrónom proti diablovým pokušeniam. Považuje sa za patróna zvonárov, košikárov, pastierov, hrobárov, ale i baníkov a výrobcov kief. Prosili ho o pomoc proti kožným chorobám, ľudovo zvaným „oheň sv. Antona“. Je ochrancom aj všeobecne proti ohňu, ale aj proti morulepre. Aj to je časť dôvodov, že  mu v Spišskej Sobote postavili a zasvätili oltár. Je tretím najvýznamnejším oltárom čo do hierarchie oltárov spišskosobotského farského kostola

Neskorogotický krídlový oltár sa nachádza na pôvodnom mieste, na gotickej kamennej menze v južnej časti presbytéria vedľa hlavného oltára. Okrem fiálového štítu sa oltár zachoval kompletne. Stred skrine tvorí nika (176 cm x 82,5 cm) so skulptúrou sv. Antona (v 138 cm, š. 53 cm, h 37 cm) v hornej časti uzavretá rezbou prelamovaných oblúkov v tvare oslích chrbtov.

Oltárna skriňa má dve pevné a dve pohyblivé krídla (173,5 x 41 cm), na ktorých je spolu dvanásť malieb štíhleho formátu so svätoantonskou legendou. Štyri tabule prednej strany majú zlátené brokátované pozadie s ažúrou v hornej časti.

Po bokoch vykrojená predela má maľované polopostavy: v strede stojí v sarkofágu bolestný Kristus (Misericordia Domini) pridržiavaný dvoma anjelmi (Anjelská pieta) a po stranách Bolestná Panna Mária a sv. Ján Evanjelista.

Fiálový štít, voľne napodobujúci štít oltára Panny Márie zhotovil v rokoch 1926-1928 Július Šugár.

Oltár sv. Anny (okolo roku 1508)

Oltárna skriňa – reliéfna skupina – sv. Anna, Panna Mária, Ježiško

Dve pevné a dve pohyblivé krídla“

Predná strana – štyri postavy svätíc

Predelabolestný Kristus, Panna Mária a sv. Ján Evanjelista

Pevné krídla a zadné strany – osem rodín Kristovho príbuzenstva

Drevený oltár sv. Anny vznikol okolo roku 1508 a pôvodne bol určený pre kaplnku sv. Anny postavenú na severnej strane kostola. Pred postavením nového oltára sv. Jozefa do tejto kaplnky okolo rokov 1779-80 preniesli oltár sv. Anny k bočnej stene kaplnky. Po zemetrasení roku 1813, keď padajúca klenba kaplnky poškodila fiálový štít, premiestnili oltár na čelo severnej lode na miesto, kde stála gotická kazateľnica. Zničený fiálový štít nahradil imitáciou Július Šugár v rokoch 1926-28 podľa štítu oltára sv. Mikuláša.

Stred gotickej oltárnej skrine (v 194,5 cm, š 144,3 cm, h 28,7 cm) vypĺňa neskorogotická reliéfna skupina Sv. Anna Samotretia. Medzi Pannou Máriou a sv. Annou sediacimi na lavici stojí malý nahý Ježiško, ktorému podáva sv. Anna vladárske jablko. V hornej časti skrine je ažúrový baldachýn.

Oltár má dve pevné a dve pohyblivé obojstranne maľované krídla, spolu 12 tabúľ. Na prednej strane krídel sú tabule so zláteným brokátovým vzorom v pozadí ukončené akantovou ažúrou so štyrmi postavami svätíc. Na ľavom krídle je hore sv. Mária Magdaléna – kajúcnica, v dolnej časti sv. Alžbeta Durínska – vdova. Na pravom krídle je sv. Apolónia – panna a mučenica a dole sv. Helena – cisárovná.

Tabule namaľoval maliar, ktorý sa vyučil v Spišskej Kapitule a pôsobil samostatne v Spišskej Kapitule v prvých dvoch desaťročiach 16. storočia.

Kult sv. Anny sa šíril najmä v neskorom stredoveku prostredníctvom benediktínov a františkánov. Kulminoval koncom 15. a začiatkom 16. storočia. Svätica je ochrankyňou mnohých remesiel a ľudských činností, predovšetkým ako opora žien, symbol istoty, ale aj bezdetných rodičov, chudobných, paholkov a slúžok, najmä však baníkov a príslušníkov riskantných profesií. Jej priazne a pomoci proti krupobitiu a nečasu sa dovoláva väčšina národa: roľníci. Nie nadarmo sa jej sviatok svätí v období žatvy. V postavách svätíc na prednej strane krídel sa zdôrazňuje ochrana proti chorobám, bolestiam a charitatívno – liečiteľská činnosť.

Pri zavretom oltári dominujúcou postavou každej tabule je žena – matka, s výnimkou sv. Anny vždy plne zamestnaná deťmi a ich vzájomnou komunikáciou. Celý oltár ovláda ženský materský element ako symbol povinnosti ale i pevnosti, stability a istoty.

Pevné krídla a zadné strany pohyblivých krídel nesú zobrazenia ôsmich rodín Kristovho príbuzenstva, no už bez zlátenéno pozadia.

Predela – tri skulptúry postáv: Bolestný Kristus v tumbe (Misericordia Domini), Bolestná Panna Mária a sv. Ján Evanjelista.

Oltár sv. Mikuláša – biskupa (1507 – 1510)

Oltárna skriňa – tri skulptúry – sv. Mikuláš, sv. Augustín a sv. Hieronym

Dve pohyblivé krídla:

Predná strana – výjavy z legendy o živote sv. Mikuláša

Zadná strana – 4 apoštoli (Ján, Jakub, Tomáš, Matej)

Predela – maľovaná, martýrium sv. Uršule

Štít – 4 skulptúry – sv. Anton, sv. Vavrinec, sv. Šebastián a sv. Leonard

Oltár ako celok vznikol v spišskokapitulských rezbárskych a maliarskych dielňach krátko po roku 1507, pravdepodobne v rokoch 1507 – 1510. Ústredné skulptúry bezprostredne nadväzujú na spišskokapitulské rezbárstvo konca 15. storočia.

Tento rozmerný neskorogotický drevený krídlový oltár sa zachoval kompletne a stojí na svojom pôvodnom mieste na čelnej východnej strane južnej lode pri triumfálnom oblúku.

Skriňa (výška 199,5 cm, šírka 167,5 cm, hĺbka 33,5 cm) s brokátovaným vzorom na pozadí a s prelamovanou arkatúrou oblúkov v hornej časti má v strede tri skulptúry. Uprostred je žehnajúci sv. Mikuláš – biskup z Mýry, vedľa neho po stranách stoja dvaja západní cirkevní učitelia: po pravici sv. Augustín – hypponský biskup s otvorenou knihou v ľavej ruke, po ľavici v kardinálskom klobúku sv. Hieronym s levom pri nohách. Levovi podľa legendy svätec vytiahol tŕň z laby a krotké zviera potom pomáhalo kláštoru.

Maľovaná predela (62,5 cm x 223cm) zobrazuje Martýrium sv. Uršule a jej družiny, nazývané aj Martýrium jedenástich tisíc. Podľa legendy sa odohralo pri Kolíne nad Rýnom pri stretnutí pútnikov s hordami divokých Húnov. Okrem sv. Uršule a jej družiek sa na plávajúcej lodi nachádza biskup spolu s legendárnym pápežom Cyriakom, ktorí mali panny odprevádzať na ich ceste do Kolína.

Postava sv. Mikuláša patrila v závere stredoveku k najuctievanejším svätcom v našich krajinách. Sv. Mikuláš symbolizuje dobročinnosť a spravodlivosť, ochranu chudobných a ukrivdených. Považuje sa za účinného ochrancu pri starostiach o poživeň v čase hladu, i proti nepohode. Je patrónom kupcov, remeselníkov a všeobecne meštianstva.

Vo fiálovom štíte sú pod vežičkami baldachýnmi štyri skulptúry. V strede dolnej etáže stojí sv. Anton Pustovník, po jeho pravici sv. Vavrinec – diakon a mučeník s otvorenou knihou v pravej ruke a nástrojom mučenia – roštom v ľavej. Po ľavici sv. Antona je sv. Šebastián – mučeník. Šípmi poranená postava je priviazaná k stromu. Štít vrcholí v strednej vežičke figúrou sv. Leonarda – opáta.

Nie je náhodné, že na oltári je zobrazené Stínanie. Výjav má miesto na krídle, ktoré je vysunuté ku stredu kostola, aby bolo na očiach každému návštevníkovi. Je v ňom nepochybne zašifrovaná narážka na právo meča, ktoré mala Spišská Sobota ako súčasť Spoločenstva spišských kráľovských miest a ktoré takto verejne manifestuje.

Oltár má dve obojstranne maľované pohyblivé krídla. Na prednej strane krídel sú na každom dve tabule s maľovanými výjavmi z legendy o živote sv. Mikuláša.

Na zadnej strane je na každej tabuli postava apoštola (Sv. Ján, Sv. Jakub Starší,. Sv. Tomáš, sv. Matej).

Oltár sv. Jozefa (1777-79)

Vznikol na základe objednávky Konfraternity (Bratstva) sv. Jozefa, ktorú roku 1711 založil spišský kňaz. Spočiatku sa schádzali na rôznych miestach, po udelení odpustkov pápežom Klementom sa od r. 1732 schádzali v kaplnke sv. Anny v Spišskej Sobote. Do tejto kaplnky objednali nový oltár sv. Jozefa, ktorý vyhotovil prešovský (pôvodne levočský) rezbár Matej Köbling. Oltárne obrazy namaľoval Imrich Jagušič. Gotický oltár sv. Anny premiestnili na čelo severnej lode.

Oltár tvorí drevená stĺpová neskorobaroková architektúra ozdobená rokokovou dekoráciou. Jeho stredom je maľba Smrť sv. Jozefa Pestúna (238×151 cm) za prítomnosti žehnajúceho Krista a modliacej sa Panny Márie. Kompozícia obrazu má vzor vo vtedajšej talianskej grafike a v domácich prácach. Nad hornými rímsami je medzi veľkými volútami menší obraz v ráme kazulového tvaru.: sv. Jozef drží ochranný plášť nad Konfraternitou spišských kňazov kľačiacich na čele s prelátom, ktorý má pri nohách mitru. Na maľbe sú nepochybne zobrazení konkrétni členovia Bratstva. Oltár má po oboch stranách stĺpy s kompozitnými hlavicami a volútové podstavce pre skulptúry. Na evanjeliovej strane je Sv. Joachim (výška 140 cm) s úzkou bradatou hlavou. Postava má dlhú prepásanú tuniku a vlajúci plášť s prevesenou tanistrou pri boku. Pravá ruka drží zatvorenú knihu, na ktorej sedia dva holúbky, ľavá drží vejačku, potrebnú pri pasení dobytka a oviec. Na epištolovej stane stojí skulptúra Sv. Anny, ktorá drží v pravej ruke otvorenú knihu, ľavú má na prsiach. Hlavu zahaľuje plášť, ktorý prechádza oblúkom pod pravou rukou na predlaktie ľavej. Jej tvár je široká, podstatne odlišná od tváre sv. Joachima, figúra je reliéfnejšia. Obe sochy majú na hlavách lúčové svätožiary. Na okraji hornej zalamovanej rímsy oltárneho nadstavca sedí na oblakoch na každej strane anjel, typom tváre blízky skulptúre Sv. Joachima. Na veľkých volutách stoja na oboch stranách rokokové vázy. Horný obraz lemujú zlátené plastické obláčky a tri okrídlené anjelské hlávky. Oltár vrcholí Božím okom v lúčovej aureole.

Kalvária (1489)

Vo víťaznom oblúku je na drevenom tráme umiestnená neskorogotická drevená skupina Kalvárie z r. 1489 aj s postavami lotrov. Podobné kalvárie možno vidieť v ďalších spišských kostoloch, táto je výnimočná tým, že sú na nej znázornené postavy lotrov, ktorí boli podľa Biblie ukrižovaní spolu s Kristom. Na tráme je datovanie a nápis, ktorého koniec je zakrytý. Nápis oznamuje, že toto dielo dokončili v utorok Prosebných dní roku 1489. Najvyšší kríž (273 x 153 cm) so skulptúrou Ukrižovaného (výška 135 cm, šírka 125,7 cm) má minuskulový titulus inri. Skulptúra Bolestnej Panny Márie pod krížom má zložené ruky. Sv. Ján Evanjelista si pravou rukou podopiera hlavu a ľavou si pridržuje plášť. Na jeho tunike sa zachovala modrá polychrómia, plášť je červený s bielym rubom. Na kríži po Kristovej pravici je skulptúra lotra, ktorý sa obrátil na vieru, podľa legiend nazývaného Dismas. Sochy lotrov bili zrejme primárne ku krížom priviazané konopnými povrazmi. Kalvária je pravdepodobne dielom miestneho rezbára, ktorý sa hlási k neskorogotickému štýlu 2. polovice 15. storočia aj svojskou naivitou a naturalizmom.

Pastofórium (cca 1460)

Na severnej stene presbytéria je umiestnené neskorogotické výklenkové kamenné pastofórium. Má štíhly záclonový tympanón a na obdĺžnikovom otvore zdvojené tepané železné dvierka. Vytvoril ho Majster Juraj zo Spišskej Soboty. V hornej časti ho dopĺňa iluzívna neskorogotická nástenná maľba, ktorá imituje architektúru s nikami, fiálami, ružicovými kvetmi a figúrami. Maľba vrcholí postavou Bolestného Krista. Z jeho boku kvapká krv do kalicha. Nástenná maľba naznačuje príbuznosť s tabuľovými maľbami na oltári Panny Márie, ktorých autorom je Majster Ján z Levoče.

Krstiteľnica (1. pol. 14 st.)

Pri kazateľnici stojí kamenná krstiteľnica (výška 110 cm, priemer 65 cm), ktorej štvorboká noha (45 x 48 cm) prechádza do osemuholnikového drieku s kruhovým prstencom. Nad ním v hranách je po obvode reliéfny kružbový trojlist. Tento motív sa opakuje aj na hranách polygonálnej kupy. Trojlist zároveň tvarom evokuje posledné písmeno gréckej alfabety – Ω (Omega). Krstiteľnica vznikla v 1. polovici 14. storočia zrejme v kamenárskej hute, ktorá preklenula loď na stredný stĺp. Jej medený vrchnák (výška 65. cm, priemer 57 cm) má cibuľový tvar s krížikom a pochádza z 2. polovice 17. storočia.

Kazateľnica (1690)

Ranobarokovú kazateľnicu vytvoril rezbár Pavol Gross mladší. Podľa chronogramu vznikla r. 1690. Na parapete polygonálneho rečnišťa kazateľnice stoja v plytkých obdĺžnikových kazetách skulptúry štyroch evanjelistov s knihami v rukách: sv. Ján s orlom, sv. Lukáš s býkom, sv. Marek s levom a sv. Matúš s anjelom. Celá kazateľnica je bohato zdobená boltcovými ornamentmi (ornament pripomínajúci ucho), hermami, girlandami kvetov, ovocím s granátovými jablkami, píniovými šiškami a akantom. Jej spodnú časť ukončuje veľký strapec hrozna ako symbol Krista. Bohato zdobené je aj zábradlie schodišťa a baldachýn, ktorý má pod rezonančnou strieškou holubicu – symbol sv. Ducha. Na vrchole kupolovej striešky šesťuholníkového baldachýnu stojí skulptúra Zmŕtvychvstalého Krista s lúčmi svätožiary a zástavkou s krížikom. Pod baldachýnom je nápisová tabuľa.

Senátorské stallá (60. roky 18. storočia)

Na južnej i severnej strane presbytéria stoja drevené rokokové senátorské lavice (dĺžka 498 cm, hĺbka 185 cm), riešené ako pendanty. Sú dvojradové a vždy dve a dve na každej strane. Lavice majú konvexnéčelá zdobené reliéfnou figurálnou výplňou. Na severnej strane je výjav zobrazujúci spišskosobotského patróna Sv. Juraja na koni bojujúceho s drakom a reliéf spišského cirkevného patróna Sv. Martina na koni, ktorý rozdeľuje svoj plášť, aby zaodel nahého chudáka. Na južnej strane je v reliéfe Zápas Jakuba s anjeloma výjav Abrahám sa chystá obetovať svojho syna Izáka. Lavice sú spišskou rokokovou stolárskou a rezbárskou prácou zo 60. rokov 18. storočia.

Boží hrob (cca 1780)

Boží hrob zriadili v období pred a okolo roku 1780 v severozápadnej prístavbe zo 17. Storočia, ktorá nadväzuje na kaplnku sv. Jozefa. Ide o maľovanú drevenú perspektívne sa zbiehajúcu sústavu kulís. Na jednotlivých kulisách je vždy na rímse pri stĺpoch namaľovaná figúra sediaceho anjelika s nástrojmi umučenia. Boží hrob má dvojkrídlové pomaľované dvere. Na prednej strane sú maľby vojakov, ktorí sú strážcami Kristovho hrobu. Na zadnej strane je výjav, na ktorom sa Kristus ako záhradník po Zmŕtvychvstaní zjavuje Márii Magdaléne. Kulisy Božieho hrobu namaľoval spišskosobotský rodák, maliar Jozef Lerch, ktorý pôsobil v Levoči.

Zaujímavosti o kostole sv. Juraja

  • veža kostola je šikmá, vo výške 22 m je odchýlená na severnej strane o 69 cm,
  • je to jediný slovenský kostol, ktorý počas svojej návštevy r. 2008 navštívila anglická kráľovná Alžbeta,
  • Boží hrob – unikát, je jediné dielo tohto druhu na Slovensku,
  • v roku 2011 bol kostol ocenený ako kultúrna pamiatka roka,
  • tri vzácne kusy z mobiliára – oltár sv. Mikuláša, Boži hrob a domáci pašiový oltárik ašpirovali na ocenenie Europa Nostra za rok 2012.

Zvonica (1588-1589)

Stojí východne od presbytéria pri pevnostnom múre kostola. Je to mohutná štvorboká stavba, najväčšia spomedzi spišských zvoníc. Kordónovú rímsu nahrádza oblúčikový vlys s kamennými krakorcami, obiehajúci po obvode, ktorý dodáva stavbe plasticitu a malebnosť. Nad ním sú na troch stranách tri veľké združené polkruhovo zakončené zvukové okná. Na západnej strane je okno zdvojené. Zo severnej strany je podstavaná štíhla valcová vežička s točitým schodišťom. Zvonicu postavil v rokoch 1588-1589 kežmarský majster Ulrich Matern. Opravovali ju 1668, 1697 (tabuľa na južnej fasáde) a po požiari roku 1775. Pri oprave okolo roku 1780 odstránili renesančnú štítovú atiku, zrejme podobnú ako na zvoniciach v Kežmarku, Vrbove, Strážkach a Spišskej Belej, ktoré staval alebo prestavoval rovnaký staviteľ. Atiku nahradili neskorobarokovou so štukovou rokokovou výzdobou. Štukovou výzdobu s klasicistickými pilastrami pokryli aj steny nad oblúčikovým vlysom. Pred poslednou opravou zvonice v rokoch 1956-57 bola na všetkých fasádach pod oblúčikovým vlysom zreteľná rytá kresba, ktorá iluzívne opakovala veľké združené okná vrchného poschodia, doplnená na celej ploche pozdĺžnym kvádrovaním. Do začiatku 50. rokov 20. storočia stála pri severnej strane veže prízemná prístavba, v ktorej boli pôvodne mestské miery a váhy. Vo zvonici sa nachádzajú štyri zvony zo spišských dielní. Najstarší pochádza zo spišskonovoveskej kovolejárskej dielne a vznikol približne v polovici 14. storočia (Ø 118 cm). V jeho hornej časti obieha majuskulový nápis:

+ O REX GLORIE VENI CUM PACE A. (Ó, kráľ slávy, príď v pokoji).

Medzi slovami sú kruhové medailóny so symbolmi evanjelistov a Kalváriou. Najväčší zvon (Ø 142 cm) vznikol v rovnakej dielni a ulial ho Ján Waner roku 1511. Na jeho hornom okraji obieha minuskulový nápis:

in honore dei omnipotentis et marie virginis et sancti georgii martiris anno domini 1511 facta est hec campana (Na počesť všemohúceho Boha a Panny Márie a sv. Jurajamučeníka roku Pána 1511 bol urobený tento zvon).

V strede plášťa obieha úzky pás s viničom.

Tretí zvon (Ø 93 cm) ulial Majster Michal roku 1564. V hornej časti má obiehajúci minuskulový nápis:

Verbum domini manet in eternum anno domini 1564 Michael magister. (Slovo Pánovo trvá na veky, roku pána 1564 majster Michal).

V strede jeho plášťa obieha pás s viničom. Najmenší zvon je poškodený (Ø 31 cm) a pochádza z roku 1719.

Mariánsky stĺp (1689)

Na námestí, v bezprostrednej blízkosti radnice, stojí podobne ako v ďalších 12 spišských mestách, barokový pieskovcový Mariánsky stĺp, zo všetkých spomenutých najvyšší. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1832 by mal pochádzať z roku 1689. Je orientovaný severozápadne do námestia. Na štvorhrannej vyvýšenej podnoži na dvakrát odstupňovanom sokli stojí barokový kamenný stĺp s iónskou hlavicou. Na ňom je socha Nepoškvrneného Počatia. Imamaculata stojí na zemeguli a prišľapuje hlavu hadovi. Má zložené ruky a okolo hlavy kovovú obruč s dvanástimi hviezdičkami, ktoré boli pôvodne zlatené. Na sokli boli nápisy a dekorácie, ktoré sú už veľmi málo zreteľné. Stĺp opravovali v rokoch 1845-46 a 1972-73. Do polovice 50. rokov 20. storočia tvorilo jeho ohradu 32 hranatých pieskovcových kubusov.

V roku 2000 stĺp rozobrali kvôli reštaurovaniu.

Originál sochy je umiestnený na prízemí vo zvonici, na námestí je osadená kópia originálu z roku 2006.

Evanjelický kostol a. v. (1977)

Na južnej strane námestia sa nachádza barokovo-klasicistický kostol postavený v r. 1777. Pozdĺžny priestor s pruskými klenbami má väčšinu vnútorného zariadenia z 19. Storočia, nachádzajú sa tu obrazy Márie Terézie a Jozefa II. Ostatné zariadenie je klasicistické. Na hlavnom oltári so stĺpovou architektúrou je obraz Krista na Olivovej hore od maliara J. Cauczika z r. 1852. Z 19. Storočia pochádza aj kazateľnica, krstiteľnica a organ.

Bývalá radnica (1574)

V roku 1574 bola na stredovekej parcele v západnej časti dnešného pôdorysu námestia postavená dvojtraktová stavba murovaná z kameňa. Keďže objekt prešiel viacerými prestavbami, dnes je už ťažké určiť, ako vlastne pôvodná stavba vyzerala. Po odpredaji stavby ihlárskemu majstrovi Carlovi Gotthardovi v r. 1793 dostala stavba v podstate dnešnú dispozíciu. Koncom 18. a začiatkom 20. storočia (pravdepodobne po zemetrasení r. 1813) bol z východnej strany pristavaný druhý dvojpodlažný objekt. Na fasádach sa uplatňuje motív pilastrov a festónov v luiséznom slohu.

luisézny sloh – z franc. Louis-seize, štýl za vlády Ľudovíta XVI., raný klasicizmus; charakteristickými prvkami sú lýry, vázy, festóny, antické ornamentálne vlysy a jasné farby nábytku

Južná prízemná prístavba radnice zo začiatku 20. storočia – bývalá väznica – bola odstránená v čase rekonštrukcie námestia v r. 2000.

Meštianske poschodové domy na námestí

V niektorých z nich bývali šľachtici a významné rody – o čom svedčia dochované erby na fasádach domov. Pamiatkové výskumy niektorých meštianskych domov preukázali prítomnosť exteriérových aj interiérových nástenných a nástropných malieb gotických, renesančných klasicistických i mladších.

Charakteristickými znakmi spišskosobotskej meštianskej architektúry sú hladké fasády niekedy členené rímsami a pilastrami zhora ukončené sedlovou strechou so štítom a podlomenicou vysunutou nad chodník, s vysunutými žľabmi a chrličmi. U väčšiny meštianskych domov sa zachovala pôvodná goticko-renesančná dispozícia s prejazdom, resp. priechodovu chodbou alebo sieňou.

Osobnosti

Matej Korvín – v Spišskej Sobote sa útočišťom kráľa Mateja v r. 1474 stal neskorogotický dom č. 31 (v minulosti mal č. 105) z pol. 15. storočia, ktorý je situovaný na dvoch stredovekých parcelách. Bližšie okolnosti jeho návštevy nie sú známe. Pravdepodobne súvisela s uzavretým mierom medzi kráľom Matejom a poľským kráľom Kazimírom v Spišskej Starej Vsi. Pri tejto príležitosti zástupcovia Uhorska žiadali prepustenie spišských miest zo zálohu, ale poľskí zástupcovia žiadali také vysoké výkupné, že vyjednávanie stroskotalo.

Pobyt kráľa Mateja pripomína pamätná tabuľa.

Dnes je v dome obchod so starožitnosťami.

Pavol Gross st. a ml., 17. st. – rezbári, kostol sv. Juraja

Ján Brokoff (1652-1718)

Predstaviteľ českého sochárskeho baroka, ktorý sa v Spišskej Sobote narodil. Umelecké vzdelanie získal na vandrovkách po Spiši, Čechách, Bavorsku. Čerpal z gréckej mytológie, tvoril sakrálne diela, alegórie. Prvé veľké dielo – socha sv. Jána Nepomuckého na Karlovom moste (1683). Žil v Prahe, založil významnú sochársku a rezbársku dielňu. Syn Ferdinand Maximilián svojím dielom predstihol otcove umenie.

Pamätná tabuľa osadená na dome č. 26 na Sobotskom námestí.

Gedeon Majunke (1855-1921)

Architekt a staviteľ, autor väčšiny hrázdených objektov na území Vysokých Tatier z konca 19. storočia.

Náhrobok na miestnom cintoríne, NKP.

Ján Juraj Rainer (1800-1872)

Správca osady Smokovec, ktorého zásluhou sa zmenila na kúpele a letovisko európskeho významu, priekopník turizmu, zakladateľ prvej horskej chaty na území Vysokých Tatier.

Náhrobok na miestnom cintoríne, NKP.

Zuzana Anna Hönschová (1747-1826)

Manželka Mórica Augusta Beňovského, kráľa Madagaskaru

Pamätná tabuľa na dome č. 21 na Sobotskom námestí.

Tibor Székely (1912-1988)

Významný cestovateľ a esperantista

Pamätná tabuľa na dome č. 45 na Sobotskom námestí

Súčasnosť – známi hokejisti

Ľuboš Bartečko, Peter Bondra, Radoslav Suchý

Základná škola má od r. 1976 hokejové triedy, ktoré vychovali množstvo reprezentantov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *