Niederweiden

Zdrojový text preložil a doplnil: Ing. arch. Juraj Berdis, PhD.

V Niederweidene (Dolné Vŕby) existovalo od stredoveku šľachtické sídlo, v roku 1223 ako „Weiden“ (Vŕby), od roku 1337 ako „Grafenweiden“ (Grófske Vŕby). Mal zabezpečiť „Jantárovú cestu“ a prechod cez Rieku Moravu. V dedine pravdepodobne bola aj farnosť. Majitelia Grafenweidenu sa v neskorom stredoveku často menili. Arbergovci sa k ich vlastníctvu dostali v roku 1437. Lienhart Arberger a jeho manželka Gertrud von Rohr útokmi zo svojho miesta trvalého pobytu terorizovali celé okolité Moravské pole. (Tomu už hovorím práca z domu). Preto bol hrad v roku 1448 obliehaný. Nakoniec sa ho zmocnil Pankraz Galicz z Liptova (Liptau). Hrad a dve bašty boli zničené v roku 1450 počas bojov s cisárskymi jednotkami. Odvtedy teda po roku 1929 zostavá zdevastovaný. V roku 1595 dostal barón von Pranckh tento „neúrodný statok“ a získal s ním ako léno aj Engelhartstetten. On a jeho nástupca Johann Ulrich Freiherr von Concin de Penna boli propagátormi protestantského učenia. Iba syn Johanna Ulricha Johann Ernst preniesol záštitu na biskupa z Pasova (Passau). Existencia farnosti Engelhartstetten je potom už zaznamenaná v roku 1666. Nakoniec sa Niederweiden a Engelhartstetten dostali do majetku Rakúskeho generála grófa Rüdigera von Starhemberg (Veliteľ Viedenských vojsk počas druhého obliehania Viedne) v roku 1685. V rokoch 1693 až 94 nasledovala významná prestavba/výstavba podľa projektu Johanna Bernharda Fischera z Erlachu, ktorý pri pozostatkoch hradu postavil v podstate malý palác. Generálová vdova predala už „Zámok“ (alebo po Slovensky skôr Kaštieľ) a dedinu ďalšiemu generálovi, kniežaťu Eugenovi Savojskému v roku 1727. Jeho dediči potom predali zámok aj s nábytkom a umeleckými zbierkami Jej Veličenstvu Márii Terézii, ktorá dala zámok výrazne prestavať dvornému architektovi Nikolausovi Pacassimu. Zamok do dnes patrí štátu.

Zdroj: Wikipedia

Okolité Obyvateľstvo veľa krát muselo trpieť nepriateľskými vpádmi: Osmanmi (1529 a 1683) a povstaleckými Uhrami (1701–1711). Obyvatelia utiekli do luhov Dunaja a Moravy alebo hľadali útočisko na vzdialenejších miestach. Úbytok populácie potom kompenzovalo usídľovanie chorvátskych rodín. No a vojen a významných bitiek tu na Moravskom poli bolo hneď niekoľko, ale o tom už v niektorom ďalšom článku.

Odkaz na pôvodný článok v Nemeckom jazyku

Stránka wikipedie o zámku

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *