Autor: Ing. Juraj Kerekeš, odborník z praxe v turizme, osobnosť cestovného ruchu SR
Cestovanie za poznaním dobrého vína vo vinárstve a vinohradníctve možno charakterizovať ako vinársky turizmus, ktorý predstavuje formu cestovania po vinohradnícky úrodných krajoch, vinárskych okružných cestách s organizáciou na vínnych cestách, ktoré zachytávajú predstavy turistov o cestovaní a objavovaní estetického príjemného vidieckeho prostredia. Spája cestovanie za vinohradmi, vinárskymi pivnicami, návštevy vinohradníkov a vinárov s výbornou odrodou hrozna, výroby vína a pohárom zlatistého moku a ktorý patrí medzi najstaršie formy prímestského vidieckeho turizmu a agroturizmu.
Vinársky turizmus (Slovník jazyka slovenského Jazykovedný ústav SAV, r. 2013 – kodifikačná príručka – uvádza: vinársky = vinár -a m.; vinárka -y -rok ž.; vinársky príd. i prísl.; vinárstvo -a s.) je výnimočný v tom, že ho možno aplikovať iba vo vinohradníckych rajónoch a predstavuje formu cestovania po vinohradníckych okružných cestách, vinohradníckych oblastiach i vinohradníckych územných miestnych samospráv v spojení s produktovou skupinou vidieckeho turizmu a agroturizmu. „Vinárstvo v širšom význame zahŕňa vinohradníctvo a spracovanie hrozna na víno. V užšom slova zmysle je to výroba vína, prípadne vedný odbor zaoberajúci sa výrobou vína“ (citácia Edity Ďurčovej: Vinársky slovník, 2018) [1]. Vinohradníctvo predstavuje pestovanie viniča hroznorodého za účelom výroby vína, ale aj na získavanie vrúbľov, sadeníc a podpníkov viniča, tiež na výskumné a šľachtiteľské účely. Vinársky turizmus v produktovej skupine vidieckeho turizmu a agroturizmu je vítaný hlavne formou krátkodobých cestovateľských výletov alebo zájazdov s realizovaním piknikov vo vyhradených miestach vo vinohradoch spojený s konzumáciou hrozna, originálnymi gastronomickými delikatesami pripravovanými na víne a prípadne ochutnávkou pohára zlatistého moku a ktoré sú väčšinou situované v esteticky príjemnom vidieckom vinohradníckom prostredí.
Súčasťou vinohradníckych oblastí sú okrem vinohradníckych rajónov aj mestské časti, dediny a mestá, resp. vinohradnícke územia vymedzené v schválených špecifikáciách pre vína s chráneným označením pôvodu a pre vína s chráneným zemepisným označením. Pestovanie viniča hroznorodého a výroba vína sa realizuje na vinohradníckych plochách zaregistrovaných vo vinohradníckom registri. Na Slovensku sa nachádza 6 vinohradníckych oblastí so 40 vinohradníckymi rajónmi (poznámka: v zátvorke je uvedený celkový počet mestských častí, dedín a miest nachádzajúcich sa vo vinohradníckom rajóne) v 711 vinohradníckych dedinách, mestských častiach a mestách.
Malokarpatská vinohradnícka oblasť
- Nachádza sa v regiónoch turizmu Bratislavskom, Záhorskom a Dolnopovažskom s participujúcimi vinohradníckymi rajónmi Seneckým (18), Trnavským (17), Hlohoveckým (16), Vrbovským (30), Skalickým (24), Záhorským (10), Stupavským (5), Bratislavským (7), Pezinským (6), Modranským (5), Doľanským (5) a Orešanským (8) má celkovú rozlohu 4175 ha. Vinohrady sa rozprestierajú v ucelených vinohradníckych tratiach na svahoch Malých Karpát od Bratislavy smerom k Pezinku a ďalej k Horným Orešanom. Časť výsadieb je exponovaná na južných, juhozápadných alebo juhovýchodných svahoch so sklonom do 20 %. Južné a západné vinohradnícke trate tejto oblasti sú lokalizované na vyvýšených rovinách alebo miernych svahoch s nadmorskou výškou 145–260 m n. m.
- Pestujú sa tu biele muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Veltlínske zelené, Burgundské biele, z modrých odrôd najmä Frankovka modrá a Svätovavrinecké. Müller–Thurgau, Silvánske zelené, Dievčie hrozno, Chardonnay a Portugalské modré dopĺňajú sortiment pestovaných odrôd viniča [4].
- Známou atrakciou v turizme sa uplatňuje [5] Malokarpatská vínna cesta, Vínna cesta Záhorie alebo vinárske podujatia plánované na rok 2020: Deň svätojurských pivníc (24. – 25.január); Bielske vínne chodníčky (01.február); Pezinské vínne pivnice (15.február); Putovanie za vínom Vinosady (14.marec); Pekné víno s rozhľadom (21.marec); Špacírka po račanských pivnicách (3.-4.apríl.); Deň modranských pivníc (18.apríl); Fraštacké putovanie za vínom (2.máj); Za vínom do šenkvíc (2.máj); Víno na hrade Červený Kameň (9.máj); Otvorené pivnice na sv. Urbana (22.-23.máj); Vítanie leta vo vinici (13.jún); Deň otvorených búd v radošovských vinohradoch (13.jún); Víno a levanduľa (4.júl); Letné ochutnávky šenkvických vinárov (júl – august); Víno pod hviezdami (15.august); Deň vo vinohradoch (5.september); Deň otvorených búd na Vínnej ceste Záhorie (24.október); Deň vínnych pivníc v Trnave (7.november); Chute Malých Karpát (7.november); Deň otvorených pivníc (20.-21.november).
Stredoslovenská vinohradnícka oblasť
- Nachádza sa v regiónoch turizmu Ipeľskom a Gemerskom s participujúcimi vinohradníckymi rajónmi Ipeľským (25), Hontianskym (16), Vinickým (9), Modrokamenským (32), Fiľakovským (19), Gemerským (13) a Tornaľským (18) sa rozprestiera na južných svahoch Krupinskej pahorkatiny so sklonom do 20 % a mierne vyvýšených polohách Ipeľskej nížiny s celkovou rozlohou 1848 ha. Vinohradnícke trate nie sú ucelené, tvoria ich jednotlivé vinohradnícke hony od Ipľa, cez Sebechleby, Vinicu, Veľký Krtíš, Fiľakovo, po Gemer a Tornaľu v priemernej nadmorskej výške 180 m n. m.
- Pestované biele odrody sú: Müller–Thurgau, Burgundské biele, Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Chardonnay, Veltlínske zelené, menej Tramín červený a Dievčie hrozno. Červené vína sa v tejto oblasti vyrábajú z modrých odrôd Frankovka modrá a Svätovavrinecké [4].
- Zaujímavou turistickou raritou sú desiatky vinohradníckych domčekov v Starej Hore pri Sebechleboch. V Stredoslovenskej oblasti sa turisticky uplatňuje Modrokamenská vínna cesta a vinárske podujatia [5] plánované na rok 2020: Vínšpacírka, Banská Bystrica (25.apríl); Dni vína MOVINO (23.máj); Veľkokrtíšska vínna cesta (20.jún); Štiavnická vínna špacírka (5.-7.november).
Nitrianska vinohradnícka oblasť
- Nachádza v regióne turizmu Nitrianskom s paricipujúcimi vinohradníckymi rajónmi Šintavským (17), Nitrianskym (23), Radošinským (17), Zlatomoraveckým (37), Vrábeľským (26), Žitavským (18), Želiezovským (20), Tekovským (15) a Pukaneckým (15) má celkovú rozlohu 3296 ha. Vinohrady v tejto geograficky rôznorodej oblasti sa nachádzajú na južných, juhozápadných a juhovýchodných svahoch Tríbečského pohoria a v jednotlivých vinohradníckych honoch pokračujú severnou hranicou Podunajskej nížiny až po svahy Považského Inovca. Južná časť oblasti má veľmi teplé podnebie s miernou zimou, severná časť je menej teplá s chladnejšou zimou. Nitrianska vinohradnícka oblasť začína pri povodí Váhu, pokračuje južnou stranou cez Zlaté Moravce, Vráble k Leviciam a v severných vinohradníckych rajónoch končia pri Radošinej s priemernou nadmorskou výškou 150 m n.m. Vinič na južných svahoch pohoria Tríbeč sa pestuje do nadmorskej výšky 240 m n.m. a poskytuje kvalitné vína s osobitným charakterom.
- Najlepšie biele muštové odrody sú Burgundské biele, Burgundské sivé, Chardonnay, Sauvignon, Feteasca regala, z modrých odrôd Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá. Tramín červený, Veltlínske zelené, Müller–Thurgau a Svätovavrinecké dopĺňajú sortiment pestovaných odrôd [4].
- Dlhoročne sa uplatňuje Nitrianska kráľovská vínna cesta, ktorá je najdlhšia a najväčšia, Požitavská vínna cesta ako aj vinárske podujatia [5] plánované na rok 2020: Deň otvorených dverí vinárstva Chateau Topoľčianky (1.máj); Otvorené vrábeľské pivnice (13.jún); Pivnica Radošina – Dni otvorených pivníc (19.-20.jún); Deň otvorených pivníc Veľký Kýr (11.júl); Nitriansky vínny festival (november).
Južnoslovenská vinohradnícka oblasť
- Nachádza sa v regiónoch turizmu Podunajskom a Nitrianskom s paricipujúcimi vinohradníckymi rajónmi Šamorínskym (22), Dunajskostredským (20), Galantským (24), Palárikovským (8), Komárňanským (11), Hurbanovským (16), Strekovským (16) a Štúrovským (16) má celkovú rozlohu 4230 ha. Rozprestiera sa na nížinnej rovine v priemernej výške 140 m n.m. Južnoslovenská oblasť je najteplejšia so suchým podnebím a miernymi zimami. Najvyššie priemerné teploty vzduchu počas vegetácie, ktoré dosahujú hodnotu 16,9 °C, 1550 hodín slnečného svitu a výživné teplé pôdy umožňujú na chránených polohách produkovať väčší podiel výberových vín s prívlastkom.
- Najviac pestované sú biele muštové odrody Rizling vlašský, Rizling rýnsky, Burgundské biele, Chardonnay, z modrých Cabernet Sauvignon a Frankovka modrá. Darí sa aj odrodám Veltlínske zelené, Silvánske zelené a modrej odrode Svätovavrinecké. Pestovanie novošľachtencov je úspešné najmä v Strekovskom a Štúrovskom vinohradníckom rajóne. Biele muštové odrody Devín, Breslava, Hetera, Inzuchta, Aromína, modré Dunaj, Nitra, Hron a ďalšie novošľachtence nachádzajú postupne uplatnenie vo vinárskej praxi. Z povolených novošľachtencov, ktoré sú zapísané v Listine registrovaných odrôd, je aktuálne komerčné pestovanie bielej odrody Devín a modrej odrody Dunaj [4].
- Turisticky sa uplatňuje Kameninská vínna cesta a vinárske podujatia [5] plánované na rok 2020: Mužlianska vínna túra (23.máj) a Strekovský festival vína (17-18.júl).
Vinohradnícka oblasť Tokaj
- Nachádza sa v regióne turizmu Dolnozemplínskom nemá určené vinohradnícke rajóny a je uzavretou oblasťou, ktorá je vymedzená katastrálnych územím tokajských obcí Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky. Exkluzívna a zároveň najmenšia vinohradnícka oblasť Slovenska má rozlohu 919 ha. Podľa zákona č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov má Tokajská oblasť štatút osobitnej vinohradníckej oblasti s presne deklarovaným územím vinohradníckych dedín, špecifickým odrodovým zložením výsadieb viniča a osobitnou technológiou výroby vína. Rozprestiera sa na južných a často strmých svahoch v juhovýchodnej časti Zemplínskych vrchov. Výnimočné prírodné podmienky umožňujú po stáročia vyrábať jedinečné vína, ktoré nemajú na svete konkurenciu. Hrozno na výrobu tokajských vín možno pestovať len na kvalifikovaných honoch.
- Pestované sú tokajské odrody – Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Vinohradnícka oblasť Tokaj je historickou aj teritoriálnou súčasťou Tokajského veľkého regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5000 ha). Ide o plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku.
- Tokajské územie je plné nekonečných viníc a pivníc ešte z čias protitureckých bojov, pričom najlepšie ich spoznať z vrcholu rozhľadne Tokaj putujúc po turisticky uplatňovanej Tokajskej vínnej ceste, ako aj účasťou na vinárskych podujatiach [5] plánovaných na rok 2020: Urban 2020 (2.máj); Tokaj unplugged vo Veľkej Tŕni (20.jún); Deň otvorených gazdovských pivníc vo Veľkej Tŕni (1.august); Deň otvorených tokajských pivníc (19.september).
Východoslovenská vinohradnícka oblasť
- Nachádza sa v regiónoch turizmu Košickom, Dolnozemplínskom a Hornozemplínskom s participujúcimi vinohradníckymi rajónmi Moldavským (16), Sobraneckým (27), Michalovským (24) a Kráľovochlmeckým (33) má celkovú rozlohu 890 ha. Geologicky rôznorodá oblasť sa rozprestiera na miernych svahoch pohoria Vihorlat a zvlnenom okraji Východoslovenskej nížiny. Vinohradnícke trate siahajú do nadmorskej výšky 180 m n. m.
- Lokality sú vynikajúce na výrobu decentne jemných vín z odrôd Burgundské biele, Chardonnay a Burgundské modré. Rozšírené je aj pestovanie bielych muštových odrôd Müller-Thurgau, Rizling vlašský, Burgundské biele, Chardonnay a modrých odrôd Burgundské modré a Frankovka modrá. Okrem nich sa tu pestuje Sauvignon, Veltlínske zelené, Tramín červený, Cabernet Sauvignon a Svätovavrinecké [4].
- Turisticky sa uplatňuje Turnianska vínna cesta a vinárske podujatia [5] plánované na rok 2020: Natura vinum 2020 – festival krásnych vín (30.apríl).
Vzhľadom na viacero odlišností v turistickej praxi [2] je vhodné rozlišovať:
Vínny turizmus spočíva v ochutnávke rôznych druhov vín na jednom mieste, napr. vo vínnom bare, vo firme vyrábajúcej víno alebo v tradičnej vínnej pivnici. Vinárom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vyrába a uvádza na trh vinárske produkty. Vinárske produkty sa členia na (a) hroznový mušt, (b) burčiak, (c) víno bez zemepisného označenia, (d) víno s chráneným zemepisným označením, (e) víno s chráneným označením pôvodu, (f) odalkoholizované víno a nízkoalkoholické víno, (g) víno na priemyselné spracovanie, (h) vinárske produkty podľa osobitného predpisu v zmysle Prílohy IV nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 z 29.apríla2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom. Vínny turizmus sa zameriava iba na degustácie, resp. ochutnávky vína s poznaním jeho vlastností, ale bez hlavného účelu cestovania a ubytovania vo vidieckej krajine. Vínny turizmus (Slovník jazyka slovenského, Jazykovedný ústav SAV, r. 2013 – kodifikačná príručka – uvádza: vínny = víno -a vín s.; vínový, vínny; vínčisko -a -čisk s.) charakterizuje záujem ľudí o ochutnávky, resp. degustácie rôznych druhov vína so zameraním prehĺbiť vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia lepšie poznať druhy a kvalitu vín a vychutnať pôžitok z ich pitia. Degustácia vína spočíva v hodnotení vína ľudskými zmyslovými orgánmi za účelom posúdenia jeho kvality a vlastností, prípadne archivačného potenciálu. Profesionálna degustácia má svoje prísne pravidlá, kedy sa víno posudzuje a hodnotí spravidla na základe vzhľadu, vône, chuti, dĺžky pôsobenia v ústach a celkového dojmu. Degustáciu vína vykonávajú špeciálne vyškolení posudzovatelia kvality spôsobom tzv. slepej degustácie, t.j. nepoznajú identitu vína, napr. vinári, someliéri, obchodníci s vínom a niekedy aj novinári píšuci o víne. Degustácie sú organizované aj pre milovníkov vína za účelom spoznávania ich odrôd, štýlov, výrobcov v domácich a zahraničných vinohradníckych oblastiach a rajónoch spojených s odborným výkladom. Kultúrne podávanie, ochutnávanie a pitie vína sa postupne stáva súčasťou stolovania i spoločenského života. Víno obsahuje pestrú zmes výživných a ozdravných látok, ktoré na ľudský organizmus pôsobia blahodarne, preto sa ako pochutina a lahodný nízkoalkoholický nápoj osvedčilo už tisícročia.
Vinársky turizmus spočíva v cestovaní na miesta, kde sa vyrábajú vína v spojitosti s ochutnávkou rôznych druhov vín, napr. v tradičných vínnych pivniciach v rôznych lokálnych miestach turistického regiónu, Malokarpatská vínna cesta a pod. Vinárskym produktom sú výrobky vyrobené na báze hrozna. Vinársky turizmus je spravidla organizovaný prostredníctvom turistických vinárskych ciest, ktoré priamo zachytávajú predstavy o cestovaní turistov do vinohradov. Do vinárskeho turizmu patrí putovanie aj za originálnymi vinárskymi pivnicami vinohradníkov, výbornou odrodou hrozna a pohárom vína alebo burčiaku, ktorý patrí medzi najstaršie formy prímestského gastronomického agroturizmu a vidieckeho turizmu. Francúzsky básnik, dramatik a diplomat Paul Claudel uviedol, že víno je profesorom chuti, osloboditeľom ducha a slnečnými lúčmi prinášajúce osvetlenie. Výrobcovia vína vo vinárskom turizme ako súčasti vidieckeho turizmu a agroturizmu už pochopili, že ich poslaním je pestovať hrozno v spojení s kvalitou pôdy, uplatňovať ubytovanie vo vinohradníckej mestskej časti, dedine alebo meste v príslušnom regióne turizmu, ponúkať rôzne jedlá s príchuťou vína a produkovať dobré víno na lahôdkové pitie.
Vinohradnícky turizmus spočíva v ochutnávke rôznych druhov vína podľa pestovaných viničov priamo vo vinohradoch v spojitosti s konzumáciou hrozna, miestnou gastronómiou, resp. piknikom vo vyhradených vinohradníckych miestach, napr. Nitrianska kráľovská vínna cesta a pod. Vinohradníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá pestuje vinič, vyrába alebo uvádza na trh hrozno, odrezky, vrúble, viničové sadenice, vysádza a ošetruje vinohrady. Vinohradnícky turizmus sa v poslednom období aktívne rozširuje a je uplatňovaný spravidla v spojení s prechádzkou a krátkym pobytom na občerstvenie turistov vo vinohradoch s oboznamovaním sa pestovania hrozna, históriou vinárskych pivníc a princípov skladovania vyrobených vínnych produktov. Takisto je spojený s poznávaním a ochutnávkou hrozna priamo pestovaného vo vinohradoch príslušného vinohradníckeho rajónu a degustáciou rôznych druhov vína vyrábaného v predmetnej územnej lokalite (dedina, mestská časť, mesto) vymedzenej v schválených špecifikáciách pre vína s chráneným onačením pôvodu a pre vína s chráneným zemepisným označením. Vinohradníctvo je súhrn činností zameraných na pestovanie viniča, na pestovanie podpníkového viniča, výrobu podpníkových odrezkov, vrúbľov, viničových sadeníc,výsadbu a ošetrovanie vinohradníckych plôch, ako aj na zber hrozna [4].
Súčasní producenti slovenských vín urobili značný pokrok v kvalite vína, citlivo skĺbili vinárske skúsenosti predchádzajúcich generácií s najmodernejšími technológiami spracovania hrozna a výroby vína. Slovenské vína už viac rokov úspešne konkurujú na najprestížnejších medzinárodných prehliadkach, súťažiach, konkurzoch vín a získavajú najvyššie ocenenia. Mnohým ľuďom prinieslo nielen útechu a zmiernenie bolesti ale tiež zlepšenie zdravotného stavu alebo ozdravenie. Francúzsky chemik, lekár a biológ Louis Pasteur uviedol, že hrozno je najlepšie ovocie a víno možno považovať za najhygienickejší a najzdravší nápoj. Pre vinársky turizmus je vhodný vytvoriť napr. vinársky chodník, dokumentujúci vinohradnícku tradíciu a súčasný život vinárov, pre peších turistov aj cyklistov, ktorí sa budú môcť oboznámiť s lismi, odrodami vínnej révy, porovnať spôsoby obrábania viníc v minulosti a v súčasnosti, obzrieť si stavbu vínnej pivnice, degustovať víno vo vínnych pivniciach, spoznať vinohradnícke zvyky a obyčaje. Trasy sú vhodné vymedziť pomocou historických osôb alebo postavy viazanej na územia, napr. „So Svätým Urbanom“. Svätý Urban, patrón vinohradníkov, rímsky pápež (223-230), (sviatok 25. mája), je zobrazovaný so strapcom hrozna, vínnou révou alebo vínnym súdkom. Vinohradníci ho odjakživa uctievali výstavbou kaplniek a sôch pri cestách, ktoré viedli k vinohradom, a snažili sa nakloniť si ho pre ochranu úrody vo viniciach obvíjaním jeho sochy rozvinutou vínnou révou. Vinársky turizmus vytvára možnosť zdrojov príjmov a zvyšuje zamestnanosť v segmente vidieckeho turizmu a agroturizmu na Slovensku.
Vinársky turizmus je rastúci segment v neustálej aktualizácii, ktorý ponúka mimoriadnu rozmanitosť pre spotrebiteľa/turistu, ako aj obchodné príležitosti pre výrobcov. V poslednom desaťročí sa stal kľúčovou súčasťou turizmu v gastronómii v rámci agroturizmu a pilierom stratégií diverzifikácie mnohých destinácií. Mnoho vinárskych regiónov a turistických destinácií si uvedomilo, že výhody vinárskeho turizmu siahajú ďaleko za vstup do pivnice a do všetkých oblastí regionálneho hospodárstva. Víno, jedlo, turizmus a umenie spoločne tvoria základné prvky produktu vinárskeho turizmu a poskytujú balík životného štýlu, ktorý turisti vína chcú zažiť. Ak sa vínny turizmus efektívne rozvíja, predstavuje pre destinácie vynikajúcu príležitosť diverzifikovať a zvýšiť hodnotu pre spotrebiteľa/turistu. Svetová organizácia turizmu (UNWTO) vyvinula projekt rozvoja vinárskeho turizmu, ktorý zavádza inovatívnu metodológiu na identifikáciu existujúceho korelačného vzťahu vinárskych subjektov a ich okolia, vrátane ich vplyvov na miestnu a regionálnu históriu, sociálnu ekonomiku a kultúru. Tento vzťah vytvoril rámec pre vinársky produkt na spoznanie regiónu prostredníctvom jeho vinárskeho prostredia, v ktorom sa vyvinuli. Vinársky turizmus úzko súvisí s identitou destinácií a zahŕňa kultúrne, ekonomické a historické hodnoty. Okrem toho predstavuje hlavnú hnaciu silu v diverzifikačných stratégiách, ktoré pomáhajú destináciám obohatiť ponuku a prilákať turistov z celého sveta ako aj na Slovensku.
Literatúra:
[1] ĎURČOVÁ,E.: Vinársky slovník, 2018, MVC
[2] KEREKEŠ,J.: Vidiecky turizmus a agroturizmus v regiónoch turizmu. [elektronický zdroj]. [S.l.] : 1000 kníh – vydajte si knihu online, 2019. 249 s. ISBN 978-80-570-1032-6, dostupné na internete: http://www.1000knih.sk/autor/jurkercentumsk
[3] Zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov
[4] UKSUP, Vinohradnícke členenie SR, dostupné na internete: https://www.uksup.sk/vinohradnicke-oblasti
[5] Bedeker vinárskych podujatí – Kam na víno v roku 2020, dostupné na internete: http://www.vinoteka-vinaren.sk/blog/kam_na_vino_v_roku_2020/